Miliónty krok

V poslednom čase na internete pribúdajú články o tom, aká je chôdza zdravá vec. Väčšina z nás ju berie ako samozrejmosť, a preto nijako neriešime úvahy o tom, koľko toho za deň skutočne prejdeme po svojich.

Na to, aby sme sa dostali k tejto informácii existuje nespočetne veľa zariadení. Niektoré sú súčasťou tenisiek, hodiniek alebo sú len malými škatuľkami, ktoré počítajú kroky. Samozrejme aj tu záleží na kvalite zariadenia. Nebolo by správne, aby každé vaše hojdanie zo strany na stranu, napríklad pri čakaní na zelenú na prechode pre chodcov, bolo započítané ako ďalší krok. Na odlíšenie krokov od kývania a iných pohybov majú rôzni výrobcovia rôzne techniky. K nám sa v januári dostal krokomer OMRON Walking Style II.

Najskôr sme to brali ako zábavu i keď vďaka 7 dňovej pamäti sme si mohli aspoň krátkodobo porovnávať, ako sme na tom. Neskôr som si však prečítala, že Svetová zdravotnícka organizácia odporúča za deň prejsť aspoň 10 000 krokov. Vtedy som však vôbec nevedela odhadnúť, či je to veľa, alebo to vlastne odkráčam každý deň bez toho, aby som o tom vedela. Tak sme si začali systematicky zapisovať počet krokov za deň. Vždy keď sme išli niekam von, zobrali sme si krokomer.

Z vlastnej skúsenosti viem, že tých odporúčaných 10 tisíc sa dá urobiť denne len veľmi ťažko. Hlavne, keď je človek zamestnaný. My sme ale študenti, a preto sme prijali toto číslo ako výzvu. Už na začiatku musím povedať, že v daždi sme von nechodili a robenie zadaní do školy malo pred chodením prednosť. Veľmi pomohli výlety, kde sme si "odkráčali" aj niekoľko dní dopredu :) Napriek tomu sa nám ani jeden mesiac nepodaril priemer 10 tisíc. Vždy sme boli okolo čísla 7 600. No a minulý týždeň sme oslávili 1 000 000-ty krok :) Je to zvláštny pocit. Aj keď viem, že to nie je presne miliónty krok v tomto roku, keďže rátame len keď sme vonku, aj tak je to zaujímavá znalosť o sebe samom.

Myslím si, že chôdza podobne ako beh, či bicyklovanie, môže byť motiváciou na súťaženie medzi ľuďmi. Je to skvelý relax, pri ktorom sa človek až tak nezapotí a keď máte s kým kráčať, je to ešte veselšie. A keď sa ma niekto spýta, ako ďaleko máme do obchodu? Ja len s úsmevom odpoviem, že spiatočná cesta je 4 500 krokov.

Disclaimer: The picture is from this official OMRON company web site.

Ďalej...

Životné náklady študenta vo Växjö

Predtým ako sa niekto rozhodne ísť na takýto štúdijný pobyt, mal by si premyslieť aj pokrytie nie práve malých nákladov, ktoré ho tu čakajú. A s čím všetkým treba počítať?

Pozn.: pre ľahší prepočet 1 EUR je cca 10 SEK.

Letenka
Prvotným výdavkom je cesta do krajiny pobytu. Letenky sú síce v súčasnosti celkom lacnou záležitosťou, ale nie je na škodu, ak je z tohto miesta dobré spojenie so zvyškom Európy. Vo Växjö je letisko VXO Smaland Airport. Lietajú sem z Berlina a Düsseldorfu. My sme využili blízkosť Kodane a odtiaľ cestovali vlakom. Do Kodane sa najnovšie lieta aj priamo z Bratislavy a jednosmerná letenka sa pohybuje do 100 EUR.

Student Union Fee
Povinný poplatok pre všetkých študentov vo Švédsku. Výška tohto poplatku na jeden semester je 240 SEK. Až po jeho zaplatení je študentovi zaslaná študentská karta a je mu umožnené písanie skúšok.
Ešte je možné prihlásiť sa do únie študentov. Priamo vo Växjö je ich tuším 5. Každá únia pre svojich členov pripravuje rôzne aktivity a program podľa zamerania únie. Členstvo v únii nie je povinné. Donedávna ním však bol podmienený vstup do niektorých univerzitných podnikov/diskoték. V súčasnosti stačí zaplatiť Student Union Fee.

Växjö Intenational Students
Do pozornosti by som dala Växjö Intenational Students (VIS). Je to spolok zahraničných študentov na Växjö Univerzity. Členské stojí 100 SEK na rok (na pol roka neviem, ale bude to o niečo menej, možno aj polovica). Tento spolok organizuje pre zahraničných študentov rôzne výlety po Švédsku. Je to ľahký spôsob ako ísť na výlet a nemusieť nič organizovať :)

Ubytovanie
Cena za ubytovanie je pre Slováka až neuveriteľná. Na semester sa cena za ubytovanie pohybuje v rozmedzí od 10 500 do 14 000 SEK na osobu. Treba však povedať, že kvalita je na vysokej úrovni. V prípade samostatných izieb, ktoré zdieľajú kuchyňu je táto plnohodnotne vybavená, zachovalá a udržiavaná. Celkove platia prísne pravidlá na udržiavanie poriadku a tieto sú aj kontrolované prenajímateľskou spoločnosťou.

Vybavenie izby
V izbách toho po príchode zvyčajne nenájdete veľa. Základom je kúpa paplóna a vankúša. Zvyšok záleží na každom, ako je zvyknutý z domu. V prvom týždni práve vyššie spomenutý VIS organizuje výlet do IKEA v Älmhulte. Je to prvá IKEA na svete vôbec. Tento výlet slúži hlavne tým, čo potrebujú niečo dokúpiť. Autobus vás odvezie z campusu priamo pred IKEA a späť. Cena výletu je 80 SEK na osobu. Ak vám však niečo chýba, IKEA v Älmhulte je lacnejšia ako tá v Bratislave, takže nakúpiť si sa oplatí.

Knihy - učebnice
Tak k tejto téme sa neviem veľmi zodpovedne vyjadriť. Učebnice sú celkove vo Švédsku veľmi drahou záležitosťou. Bežné je kupovanie kníh z druhej ruky. O poznanie lacnejšie je kupovanie kníh cez švédske virtuálne kníhkupectvá (ako napr.: Adlibris a Bokus). Ich služby sú spoľahlivé a tovar dodajú do 4-7 pracovných dní.

Strava
Priamo vo Växjö sú obchodné reťazce ICA a Willy:s, kde práve druhé menované je považované za lacnejšiu voľbu. Podľa mojich pozorovaní je strava vo Växjö len o niečo málo drahšia ako v Bratislave. Pri každodennom varení bežných vecí ako: cestoviny, rizoto, palacinky, mäsových guliek, francúzskych zemiakov... treba rátať cca 1 000 SEK na osobu. Táto položka dosť záleží na tom, ktoré potraviny kupujete. Z každého druhu sú k dispozícii drahšie aj lacnejšie značky. Pre získanie predstavy uvádzam ceny niekoľkých základných potravín na ukážku:

• chleba (700g - 1kg) = 15,00 - 22,00 SEK
• ryža (záleží na veľkosti balenia, ale štandard 1 kg) = 20 SEK
• špagety (1 kg) = 12 SEK
• zemiaky (1 kg) = 6,90 SEK
• šunka (17 dkg) = 22 SEK
• mrazená zelenina (1 kg) = 15,50 SEK
• čokoláda Marabou (600 g) = 16,50 SEK (pozn.jedna z tých drahších:)
• mrazená ryba (1 kg) = 40 SEK
• lekvár (800 g) = 25 SEK
• mlieko (1,5 litra) = 10,70 SEK

Doprava
Doprava v meste Växjö funguje na princípe 2 hodinových lístkov. Cena takéhoto lístka je 20 SEK pri kúpe u vodiča. Je však možné cestovať aj za zvýhodnenú cenu kúpou tzv. Rabattkort. Táto sa kupuje v kancelárii dopravného podniku (Länstrafiken Kronoberg). Je to karta (za samotnú kartu sa neplatí), ktorú si treba dobyť minimálne 200 SEK a oprávňuje svojho majiteľa na zľavu 20% z cestovného. Dopravný podnik má aj ďalšie produkty, ktoré umožňujú zvýhodnené cestovanie. Ceny a podmienky cestovania sa menia. Cieľom je totiž vybudovanie jednotného systému (vlaky aj autobusy) pre celé južné Švédsko. Na stránke dopravného podniku však vždy nájdete aktuálne informácie a upozornenia.

Dúfam, že som týmto článkom pomohla všetkým tým, čo sa do Växjö v najbližšej dobe chystajú. Cieľom nebolo vás od tejto návštevy odradiť. Skôr vás len pripraviť na to, čo vás tu čaká. A ešte posledná rada. Je normálne, že švédčinu asi nemáte v malíčku. Preto odporúčam použiť Google Translator.

Ďalej...

Od pobrežia k pobrežiu

Výhodou centrálnej polohy mestečka Växjö v južnom Švédsku je možnosť cestovania k južnému, západnému a východnému pobrežiu. Je to jediná časť Švédska, ktorá má tri pobrežia, a preto aj medzi naše ciele patrila návšteva každého z nich.

Na jednotlivých pobrežiach sme si vyhliadli menšie mestá, ktoré sa nám postupne podarilo navštíviť. Na západnom pobreží to bol Halmstad. Na južnom mestečko Karlskrona patriace do zoznamu UNESCO. Na východnom pobreží to bol Kalmar. Posledne menované sme navštívili len minulý týždeň. A ako sa nám pri mori páčilo?

Karlskronu sme navštívili už v období pred Vianocami. V meste sa nám veľmi páčilo a to aj napriek tomu, že sme tam nenavštívili žiadne múzeum a skôr sme sa prechádzali po centre a okolí. Zaujímavosťou je, že od železničnej stanice sa ide k pobrežiu hore kopcom. Nič podobné som nikde nevidela, takže ma to poriadne zmiatlo :) V meste sa nachádza aj zmenšenina Nilsa Holgersona utekajúceho z knihy. Je to veľmi milá, malá soška, ktorú sme našli náhodou. Popis k soche bol však v 6 jazykoch a nechýbalo ani Brailove písmo, čo sa len tak hocikde nevidí.



Z Karlskrony chodia trajekty do Poľska a podobne ako ostatné pobrežné mestá slúžila na obranu pred Dánmi. Dôkazom sú veže nielen v meste, ale aj na ostrovoch neďaleko pobrežia. Tieto sa medzičasom stali dobrou atrakciou. Turistov na ne v lete vozia výletnými loďkami.

Halmstad sme navštívili len niekoľko dní po návšteve Karlskrony. Taktiež sme si prezreli centrum a blízke okolie. Vianoce boli predo dvermi, takže všetko bolo krásne vyzdobené a na Hlavnom námestí bolo veľké ľadové klzisko. V Halmstade sme sa dostali aj na pláž. Z rozprávania kamarátov, ktorí tu boli už dlhšie, sme sa dozvedeli, že sa tu ľudia v lete kúpu :) V decembri sme tam však nikoho nestretli. Neďaleko pláže bola priemyselná zóna mesta, takže ja by som si to s tým kúpaním dvakrát rozmyslela. Neďaleko Halmstadu sa však nachádza aj Saint Tropez vo švédskom prevedení. Aj taký prívlastok dostala pláž Tylösand. My sme tam síce nedostali, ale ževraj je tam krásne.

Kalmar sme navštívili v úplne inej atmosfére. Jar je v plnom prúde a všetko je v rozkvete. Mesto je plné zelene a kvitnúcich stromov. Aj tu sme si prešli centrum mesta, ale mali sme aj pár jasných cieľov, ktoré sme si nechceli nechať ujsť. Medzi nimi bol aj výhľad na most vedúci na ostrov Öland. Most je v niektorých miestach veľmi vysoko nad vodou a naopak niekde "tesne" nad ňou. Má dĺžku niečo viac ako 6 km a je na neho nezabudnuteľný pohľad. Po 4,5 roku prác ho otvorili 30.9.1972. V tom čase to bol najdlhší most v Európe. Ďalšou zastávkou boli tamojšie pláže. Pre porovnanie s Halmstadom tu boli cítiť tie správne vyschnuté morské rastliny, ktoré otrasne páchli. Celkovo bolo v mori veľa rastlín. Občasné značky o zákaze skákania do vody pre jej plytkosť nás presvedčili, že aj tu sa asi ľudia zvyknú kúpať. Nakoniec sme navštívili symbol mesta Kalmar Slott. Ten podobne ako aj iné obranné veže na ostrovoch pri pobreží zohral dôležitú úlohu pri obrane mesta. V tom istom zámku bola v roku 1397 podpísaná významná dohoda o vzniku Kalmarskej Únie, ktorá 126 rokov združovala Dánske, Nórske a Švédske kráľovstvá. Únia sa v roku 1523 rozpadla hneď ako sa Gustav Vasa stal švédskym kráľom a Švédsko oficiálne vystúpilo z únie.

Návštevou Kalmaru sme teda zavŕšili našu cestu od pobrežia k pobrežiu. Každé z miest sa oplatilo navštíviť, každé bolo niečím osobité. Preto, ak budete mať možnosť, neváhajte a príďte sa presvedčiť na vlastné oči ;)

Ďalej...

Návštevník a tourist office

Asi každý by privítal, keby sa pred návštevou nejakého miesta nemusel vyzbrojovať množstvom poznámok o pamiatkach a nemusel kupovať mapu ku každému mestečku, čo kedy plánuje navštíviť. A ako je o turistov postarané vo Švédsku?

Aj poskytovanie takýchto služieb som si všímala počas našich výletov po južnom Švédsku. Nebolo to tak dávno, čo bolo turistické centrum v centre mesta Bratislava otvorené do 16.00. Našťastie sa táto situácia zmenila k lepšiemu. Ako je to však v iných menších mestách? Neviem. Spozorovala som určité snahy, ale obávam sa, že v tejto oblasti máme stále čo doháňať.

V južnom Švédsku majú aj malé mestá svoje turistické centrum. Otváracie hodiny sú v zime do piatej, v lete do siedmej. Okrem nákupu typických švédskych suvenírov, je tu poskytovaný aj balíček služieb ako nájdenie ubytovania, kupovanie rôznych predplatených kariet pre múzeá a dopravu a získanie iných praktických informácií. Nachádza sa tu aj panel plný prospektov a letáčikov o pamiatkach v meste. Medzi zadarmo poskytované materiály patrí aj mapa mesta. Nejde však o nejaký srandovný zdrap malého papiera s mapkou centra. Ide o serióznu mapu pre návštevníka. Obsahuje mapu mesta a najbližšieho okolia s vyznačenými pamiatkami alebo atrakciami, ktoré sa oplatí vidieť. V Kalmare mapa dokonca obsahovala aj mapu parkovísk v meste, spolu s vyznačením časových zón na státie. V tom istom meste sme mapy našli aj v stojane pred turistickým centrom. To v prípade, že by ste do mesta zavítali skoro ráno alebo až neskoro večer :)

A čo s dopravou? Je celkom zaužívané, že na staniciach sa nachádza aj kancelária dopravného podniku operujúceho v tom meste. Tu sú umiestnené stojany s papiermi, na ktorých sú grafikony všetkých linkových aj mestských autobusov. Tieto papiere sú voľne k zobratiu. Po príchode do mesta sa tak človek jednoduchšie zorientuje.
Vo Växjö vychádza dokonca špeciálna edícia malých vreckových brožúrok pre študentov. Sú v nej grafikony všetkých autobusov, ktoré chodia z/do areálu školy a jeho blízkosti.

Tento systém "starania" sa nielen o turistov, ale aj o domácich obyvateľov sa mi veľmi páči. Počas svojho pobytu som si nevšimla, že by tieto služby niekto zneužíval a že by sa tieto letáky a brožúrky váľali po ulici. Verím, že aj u nás sa raz ľudia budú aj k veciam, ktoré sú zadarmo správať patričných spôsobom a nebudú ich ničiť a brať si ich, aj keď ich vlastne vôbec nepotrebujú.

Disclaimer: Picture is from this web site about Eksjö.

Ďalej...

Výlet z kurzu švédčiny

Minulý týždeň sme absolvovali výlet určený pre študentov tretieho stupňa švédčiny pre zahraničných študentov. Ponuka zúčasniť sa prišla úplne nečakane. Ale stálo to za to.

Spočiatku sme o celej akcii mali len veľmi hmlisté informácie. Asi najviac všetkých zaujala informácia, že výlet je zadarmo :) Povedzme si pravdu, veď kto by nešiel, keď je to "zadara" :) Tak sme sa teda prihlásili. Primárnym cieľom akcie bola návšteva rodného domu Astrid Lindgren (pozn. Pippi Dlhá Pančucha, Emil z Lonnebergu).

Z campusu sme vyrážali o ôsmej ráno. Sprievodcov nám robili dve učiteľky švédskej literatúry a kultúry. Čakala nás dlhá cesta autobusom do mesta Vimmerby. V jeho časti sa nachádza múzeum Astrid Lindgren Näs. Po prvotných pokynoch sme boli uvedení do časti o živote tejto veľmi populárnej autorky. Nachádzajú sa tu naozaj pôsobivé exponáty. Zachytené sú dôležité momenty z autorkinho života a z času na čas je počuť buchot. Až keď sme sa dostali takmer na záver výstavy, objavili sme obrovskú drevenú škatuľu. Z nej sa ozýval buchot a rev. Pri škárach bolo upozornenie "sem sa nepozerajte". Opäť bolo jasné, že sa každý pozrie :) V škatuli bol uväznený drak z jednej z autorkiných kníh. Ihneď ako sa návštevník do dierky pozrel, na druhej strane sa objavilo zelené oko draka a hrozný rev. Také niečo som ešte v múzeu nezažila.

Nasledovala prehliadka rodného domu Astrid. Výklad bol veľmi pútavý a plný zaujímavostí z autorkinho detstva, ktoré ju neskôr inšpirovali pri písaní detských kníh. Potom nasledoval obed. V našom menu boli kuracie prsia na cibuľke, švédsky zemiakový šalát, šalát, kukurica a fazuľky s klíčkami. Každý si mohol nabrať koľko sa mu zažiadalo. Jedlo bolo vynikajúce. Samozrejmosťou boli nápoje.

Po výdatnom obede sme sa autobusom presunuli do dedinky, kde došlo k sfilmovaniu jedného z diel Astrid. Dedinku tvorilo niekoľko domov a otvorené priestranstvo s altánkom. Učiteľka nám nevedela povedať, koľko toho pre filmy zmenili, ale ubezpečila nás, že keby sme boli tie filmy videli, spoznali by sme to tam.

Ďalej naša cesta smerovala ku veľkým kameňom na brehu jazera. Bolo nám vysvetlené, že i keď kamenné platne boli vytvorené nedávno, boli inšpirované dobou Vikingov a sú v tvare ich známych lodí. Na jednotlivých platniach boli texty švédskych ľudových piesní. Pohľad to bol celkom zaujímavý. Hlavne to krásne okolie dotváralo príjemnú atmosféru.

Poslednou zástavkou na našom výlete bol jeden veľmi starý kostolík. Hneď po našom príchode nám učiteľka oznámila, že môžme pokojne navštíviť domček vedľa kostolíka, kde na nás čaká pohostenie (švédska fika = pauzička pri káve). K dispozícií bola káva, limonáda, suché koláčiky, ale aj bublanina z lesnými plodmi. Všetko vyzeralo výborne a chutilo ešte lepšie. Tu musím podotknúť, že počasie sa viac ako vydarilo a celý deň sa na nás z bezoblačnej oblohy usmievalo slniečko. Preto nám aj toto občerstvenie prišlo veľmi vhod.

Nasledovala prehliadka kostolíka. Rozprávala nám o ňom pani bývajúca v tom vedľajšom dome oblečená v miestnom kroji. Musím povedať, že o jeho histórii vedela skutočne veľmi veľa. Kostolíku z roku cca 1200 istý čas hrozilo aj zbúranie. Dlhé obdobie mieru znamenalo viac ľudí, ktorým už tento malý nestačil. Preto 30 rokov slúžil ako sýpka. Následne bol opäť prerobený na kostolík. Tentokrát sa však stal majetkom ľudí z oblasti, ktorí sa o neho doteraz s láskou starajú. Dodnes sa tu konajú svadby a iné pobožnosti. Po ukončení prehliadky interiéru sme spokojne nastúpili do nášho autobusu a tešili sa domov.

Na záver musím povedať, že i keď to bol veľmi vyčerpávajúci výlet, videli sme veľa zo švédskej kultúry a prírody. Som veľmi rada, že sme sa zúčastnili, a teda mali možnosť vidieť miesta, o ktorých sme doteraz ani len netušili.

Ďalej...

Tändsticksmuseet - múzeum zápaliek

Návšteva tohto múzea bola mojím veľkým zážitkom z návštevy mesta Jönköping. Páčila sa mi nielen ochota personálu, ale aj príjemná atmosféra, ktorá sa týmto miestom niesla. O čom teda bola výroba a rozvoj zápalkového priemyslu?

Továreň na výrobu zápaliek v Jönköpingu má bohatú históriu. V tých časom boli zápalky potrebné v každej domácnosti, a preto sa továrni darilo. Zápalky sa vtedy dali zapáliť trením o akýkoľvek drsnejší povrch, čo nebolo práve najbezpečnejšie. Súčasťou výrobného procesu bolo aj použitie veľmi nebezpečného bieleho fosforu. Túto neodbornú časť práce vykonávali najmä deti do 14 rokov. Pracovali v otrasných podmienkach, bez ochranného odevu a rukavíc. Bezprostredný kontakt s touto chemickou látkou im po čase spôsoboval choroby (vypadanie zubov, opuchy tváre, hnisajúce rany) nie zriedka končiace smrťou.
Predaj týchto druhov zápaliek bol v roku 1901 zakázaný. Nielen pre následky výrobného procesu na malých zamestnancoch továrne, ale aj kvôli nie práve bezpečnému procesu zapaľovania. Bolo potrebné zmeniť dovtedajšie postupy a metódy. Bezpečnostné zápalky vynašiel v roku 1853 švédsky profesor chémie Gustav Erik Pasch. Jeden z bratov Lundström-ovcov (mladí vzdelanci pochádzajúci z Jönköpingu) jeho patent ešte vylepšil a následne sa stali veľkým hitom.

Významnú úlohu neskôr zohral rodák z Kalmaru - Ivar Kreuger. Podarilo sa mu spojiť niekoľko švédskych výrobcov zápaliek do Svenska Tändsticks AB Group, ktorej sa stal prezidentom. Táto spoločnosť sa stala najväčším producentom bezpečných zápaliek (= také, aké poznáme dnes) na svete. V časoch najväčšieho rozmachu spoločnosť kontrolovala takmer 70% svetového trhu so zápalkami. Ivak Kreuger však v roku 1932 v Paríži za záhadných okolností zomrel, čo viedlo ku krachu spoločností. Trvalo istý čas, kým sa výroba zápaliek spamätala.
Toto všetko a ešte oveľa viac sme sa dozvedeli z filmu, ktorý nám v tomto múzeu pustil ten milý pán, čo nám predal lístky. Povedal, že je dobré začať filmom a mal pravdu. Potom sa nám na jednotlivé exponáty, takmer všetky spomenuté vo filme, pozeralo inak. Už sme vedeli kontext. Na záver sme si kúpili ešte niekoľko balíčkou zápaliek s originálnou podtlačou prvých zápaliek označených "Made in Sweden".

Návšteva tohto múzea bola veľmi obohacujúcim zážitkom. Dozvedeli sme sa toľko zaujímavostí. Mám pocit, že na to malé drievko sa už nebudem pozerať ako predtým. Vždy si spomeniem na to, akú bohatú históriu má.

Ďalej...

Jönköping

Minúlý týzdeň sme uskutočnili ďalší z našich výletov. Navštívili sme mesto na južnom brehu jazera Vättern, Jönköping. Oplatilo sa? Čo všetko si netreba nechať ujsť?

Na začiatok, ako zvyčajne, pár geografických údajov. Mesto Jönköping má približne 125 100 obyvateľov. Polohou je síce vo vnútrozemí, ale blízkosť tak veľkého jazera akým je jazero Vättern, dáva tomuto miestu akýsi prímorský ráz. Túto atmosféru navodzuje aj dlhá piesočnatá pláž, ktorá sa ťahá pozdĺž celého južného pobrežia. Pobrežie lemuje aj niekoľko desiatok lavičiek a upravený chodník. Asi jedinou nevýhodou je stály vietor.

Hneď po príchode do mesta nás upútali vlajky na uliciach. Na všetkých uliciach v centre viseli medzi domami vlajky štátov európskej únie. Vytváralo to značne slávnostnú atmosféru. Ale čo naša slovenská zástava? Pomaly sme si začínali myslieť, že Slovensko z únie vystúpilo. Nie a nie nájsť našu vlajku. Naveľa naveľa sme jednu našli, ale v porovnaní s tým, koľkokrát sa opakovali vlajky iných štátov, je to bieda :(

Naša prehliadka mesta pokračovala ďalej. Centrum mesta je veľmi pekné. Okrem vysokej školy a tu nachádza hlavná ulica plná obchodov a niekoľko vedľajších uličiek plných zaujímavých domov. Nemalú časť mesta zaberá priemyselná zóna a staré haly továrne na výrobu zápaliek. A práve sem smerovali naše kroky. Po prezretí filmu, prehliadnutí exponátov a nákupe zápaliek, sme sa rozhodli ďalej prechádzať mestom. V neďalekom parku bolo množstvo narcisov. Je vidieť, že vo Švédsku sa o parky a miestne záhrady ľudia naozaj starajú. Všade je množstvo kvetov a stromčekov.

Našou poslednou zastávkou bolo múzeum rádií. V skutočnosti to boli dve veľké miestnosti plné starých rádií, televízorov, mikrofónov a tomu podobných zariadení. Medzi exponátmi som dokonca našla aj svoj súčasný mobilný telefón, ktorý podľa popisky bol prvým mobilným telefónom s farebným displejom od spoločnosti Nokia. Toto múzeum jednoznačne odporúčam staršej generácií, ktorá si ich bude pamätať z detských čias a určite aj fanúšikom starých elektronických zariadení.

Po tejto poslednej prehliadke sme už boli pripravení na cestu domov. Bol to veľmi zaujímavý deň v peknom meste. Pre mňa osobne bolo najzaujímavejšie múzeum zápaliek, ktoré odporúčam navštíviť každému, kto sa zatúla aj to týchto končín Švédska.

Ďalej...

Aj takto sa dá cestovať vo Švédsku

Švédska železničná spoločnosť nám opäť pripravila niekoľko prekvapení. Veď nič iné sa ani nedalo očakávať, keď sme sa rozhodli cestovať do 125 km vzdialeného Jönköpingu troma rôznymi vlakmi.

Z domu sme vyrážali niečo po ôsmej. Prvý vlak s názvom Kust till Kust (od pobrežia k pobrežiu) išiel niečo po deviatej. Veľmi priestranným a pohodlným vlakom sme sa viezli asi 15 minút. V Alveste sme po niekoľkých minútach prestúpili do vlaku typu X2000. Vlak síce dosahuje vysokú rýchlosť, ale treba povedať, že iba vo chvíľach, keď je v pohybe. Mali sme sa viesť približne 30 minút a môžem povedať, že sme viac stáli ako išli. Vlak pritom nemá v tomto úseku trasy ani jednu zástavku. Najviac nás zdržalo tajomné čakanie na zelenú, asi v tretine cesty. Už bolo jasné, že prestup na tretí vlak, ktorý sa mal konať o minútu nestihneme. Vtedy sa z reproduktorov ozvalo, že sú v kontakte s týmto tretím vlakom a že nás počká. Revízor niekoľkokrát zopakoval, že s prestupovaním nebude problém. V tejto chvíli som bola veľmi rada, že sme absolvovali naše kurzy švédčiny. Upozornenia vo vlaku nám už našťastie nerobia problém :) S niekoľko minútovým meškaním sme dorazili do Nässjö. Prestup do tretieho vlaku Regional tvoril prebeh na druhú stranu nástupišťa. Tak sme po 2 hodinkách a 2 prestupoch a meškaniach nakoniec dorazili do Jönköpingu.

Po výborne strávenom dni v tomto meste na brehu jazera Vättern, ktorému sa budem venovať v nasledujúcom príspevku sme zažili ešte lepšiu cestu domov.

Prvý vlak išiel pekne načas. Okolo piatej sme nastúpili a odviezli sa do Nässjö. Tesne pred príchodom do stanice nám revízor oznámil, že vlak, na ktorý máme prestúpiť, mešká. Najskôr sme rozumeli, že 15 minút. Pohľad na tabuľu ale ukázal, že tam stvrdneme ešte 50 minút. Našťastie bolo teplúčko a slnko svietilo priamo na nástupište. Po čase, keď sa meškanie predĺžilo o ďalších niekoľko minút, bolo celkom jasné, že ani tretí vlak nestihneme. Ešteže máme pozitívny prístup. Mierny zmätok nastal, keď sa na tabuli objavila informácia o ďalšom vlaku idúcom v našom smere a prichádzajúcom na naše nástupište niekoľko minút pred naším meškajúcim vlakom. Kancelária železníc už bola pre pokročilú hodinu zavretá, tak sme sa nemali ani koho spýtať. Našťastie sú tu na takéto situácie dobre pripravení. Niekoľko minút pred príchodom vlaku prišli na nástupište výrazne označení pracovníci železničnej spoločnosti a radili ľuďom, ako ďalej postupovať. Po takomto dohovore sme my dvaja skončili v tom skoršom vlaku. V Alveste sme naskočili na prvý vlak, ktorý išiel smerom do Växjö. Tam sme sa už po predchádzajúcej skúsenosti s lístkami nezaoberali.

Cestovali sme síce o hodinu dlhšie, ale nikam sme sa neponáhľali, takže to nebolo až také vážne. Tak a je jasné, že ani tu nefunguje všetko bezchybne a keď niekto provokuje, tak ako my, podarí sa mu nájsť nejakú tú chybičku :) Aj napriek tomu sa nám v jednotlivých vlakoch cestovalo veľmi pohodlne a ešte stále platí tvrdenie o čistote ich interiérov.

Ďalej...