Växjö Universitet

Toľko som už toho popísala o tom, ako sa nám tu žije, ale až teraz som si uvedomila, že som ešte neposkytla nejaké tie základné informácie o univerzite, na ktorej tak s radosťou študujeme.

História
Univerzita začínala v roku 1967 ako vysunutá fakulta Lund Universitet, ktorá je v súčasnosti 99. v celosvetovom rebríčku univerzít sveta. V ďalších rokoch tu vnikali rôzne ďalšie odbory, až v roku 1999 sa Växjö Universitet osamostatnila a získala samostatný štatút univerzity. Ako posledné vznikla v roku 2001 na univerzite policajná akadémia.
Univerzita deklaruje dve misie: vzdelávanie a výskum.

Vzdelávanie
Växjö Universitet poskytuje 116 štúdijných programov, čoho je 65 na prvom stupni štúdia. Univerzita každoročne ponúka približne 1100 kurzov v 50 oblastiach.

Tituly
1.stupeň
University Diploma = 2 roky
Degree of Bachelor = 2+1 rok

2.stupeň
Degree of Master = 2+1+1 rok
Degree of Master = 2+1+1+1 rok

Študenti
Na univerzite študuje približne 15 000 študentov. 50% z nich má menej ako 25 rokov. Univerzita na medzinárodnej úrovni spolupracuje s viac ako 400 univerzitami z celého sveta. V septembri 2008 sem prišlo 800 exchange študentov z 50 krajín sveta. Veľkému záujmu zahraničných študentov sa môže univerzita tešiť aj vďaka veľkému počtu kurzov, ktoré ponúka v anglickom jazyku. Zaujímavosťou je, že na tieto kurzy sa môžu prihlásiť zahraniční aj domáci študenti.

Výskum
Na výskume sa podiela približne 250 výskumných pracovníkov a prižne toľko isto študentov výskumníkov. Výskum prebieha v 21 oblastiach. Samozrejmosťou je účasť univerzity v medzinárodných projektoch týkajúcich sa životného prostredia, výskumu Zeme a podobne.

Zamestnanci
V roku 2007 mala univerzita 1096 zamestnancov, z čoho bolo 712 učiteľov alebo výskumníkov. Aktuálne vyučuje na univerzite 70 profesorov (z toho 14 žien :).

Campus
Na campuse žije asi 4000 študentov. Prevažne ide o jednoizbové apartmány s plochou 24-27 metrov štvorcových. K dispozícii sú izby na koridore (jednotky) a apartmány (izby s kuchynkou) pre viac študentov (1-3 študenti).

Budúcnosť
Od 1.1.2010 už bude názov samostatnej Växjö Universitet minulosťou. Vedenie univerzity sa rozhodlo naďalej expandovať a spojiť sa s neďalekou Kalmar Universitet. Univerzita, ktorá vznikne ich spojením, bude niesť meno po významnom švédskom biológovi Carl Linnaeus = Linnéuniversitetet (Linnaeus University). Linnaeus University bude mať 25 000 študentov :)

I got all this information including university logo from presentation found on the web site of Växjö Universitet. Thank you for this great information resource.

Ďalej...

Zázemie pre štúdium

Hovoriť o tom, že podmienky na štúdium sú na Växjö Universitet neporovnateľne lepšie, ako tie, čo máme doma, je asi zbytočné. Napriek tomu mi nedá venovať sa tejto téme a oceniť prepracovanosť a snahu tohto systému, vytvoriť študentom tie najlepšie podmienky na ich štúdium.

Knižnica
Jadrom celého systému, centrom života a stretnutí je budova knižnice. Tento impozantný skvost architektúry severu je centrom štúdia. Knižnica sa rozkladá na niekoľkých podlažiach. V suteréne sú archívy (samozrejme prístupné študentom) a niekoľko študovní. Na prízemí sú rôzne žurnály, kaviareň, hlavný stan knihovníkov a samoobslužné miesto pre vrátenie kníh. Na prvom poschodí sa opäť nachádza niekoľko študovní a množstvo kníh, niekoľko info stánkov s knihovníkom, ktorý je vždy ochotný pomôcť a voľné počítače s tlačiarňami. Na druhom nadzemnom podlaží je niekoľko učební, kancelárií a študovne. Celá budova má veľa celopresklenných stien a teda je veľmi svetlá a dýcha priestorom. Architekt však nezabudol ani na slnko, ktorú sem v lete pekne svieti. Situáciu riešia exteriérové rolety.

Čo je zahrnuté "v štúdiu"
Možnosť zadarmo si na vlastný papier vytlačiť potrebné materiály. Podotýkam, že zadania ani eseje sa neodovzdávajú v tlačenej podobe. Požičiavanie kníh sa deje cez samoobslužné zariadenia. Nie je teda nutné vystávať nejaké rady. Knižnica v súčasnej dobe prechádza na systém elektronických kníh. Tieto knihy sa budú dať požičať aj z pohodlia domova. Budú určené len na čítanie a nebude ich možné vytlačiť. Napriek tomu sa v celoškolskom prieskume veľa študentov vyjadrilo, že je to lepšie ako čakať, kým sa kniha opäť vráti do knižnice.

Študenti v hojnom počte využívajú študovne, ktoré sú určené pre menšie alebo väčšie skupiny študentov. Študovne sú presklenné bunky vybavené veľkým stolom, tabuľou s fixkami a potrebným počtom stoličiek. Pre jednotlivcov, je v knižnici k dispozícií veľké množstvo pohodlných kresielok. Zdá sa, že pri stavbe sa myslelo naozaj na každého ;) Keď si uvedomíme, že na koridoroch nie je vždy ticho a pokoj na štúdium, knižnica v tomto prípade plne nahradí domáce prostredie.

Kde inde okrem knižnice?
Niekto si možno povie, že to by aj stačilo. Ale nie tu :). Po všetkých blokoch školy sú rozmiestnené počítačové laboratória. Vstup do laboratória je na študentskú kartu a PIN kód. Kartu dostane každý študent po zaplatení povinného poplatku Student Union, ktorého zaplatenie vyplýva zo švédskych zákonov (pre informáciu poplatok je cca 25 eur).

Kedy je vhodný čas na štúdium?
Najväčšia haluška na celom tom kartovom systéme je, že karta je vstupnou kartou do budov univerzity v čase, keď sú škola alebo knižnica zatvorené. To umožňuje každému aj o polnoci ísť do školy a tou istou kartou do počítačového laboratória, kde si urobí zadanie. Tomuto hovorím sloboda štúdia. Je to až neuveriteľné, ale je to skutočné. Na druhej strane to zabraňuje výhovorkám typu "pokazil sa mi počítač, atď.", keďže škola je študentovi otvorená 24 hodín denne.

Tak teda poďme študovať, nech z nás niekedy niečo užitočné bude ;).

Ďalej...

Exchange student na Växjö Universitet

Po niekoľkých mesiacoch strávených na tejto krásnej univerzite sa už cítim dostatočne skúsená na to, aby som opísala ako to tu prebieha. Keďže sa štúdium vo Švédsku dosť podstatne líši od toho na Slovensku, povedala som si, že bude dobré o tom popísať.

Semester/nesemester
U nás sa rok skladá z dvoch semestrov - zimného a letného. Tu sa každý semester delí na ďalšie dve obdobia. Namiesto dvoch skúškových období sú teda 4. Toto však nepovažujem za problém a ani za niečo prevratné.

Počet predmetov
Toto je vec, ktorá sa mi na tomto systéme veľmi pozdáva. Počas tých 2 mesiacov študuje v priemere každý študent len dva predmety. Švédsky systém totiž zastáva názor, že je lepšie v jednom období študovať naraz čo najmenej, aby sa študent mohol intenzívnejšie zahĺbiť do tých predmetov, ktoré aktuálne študuje a nie prepínať stále z témy do témy. Keď to teda porovnám s našimi 5-7 predmetmi počas bakalárskeho štúdia, môžem si len gratulovať, že som to aj napriek nie veľmi premyslenej stratégii úspešne absolvovala. Otázkou však zostáva, či nie je lepšie vyhnúť sa tomu tlaku a stresom, ktoré som zažila.

Hodiny strávené v škole
Počtu predmetov zodpovedá aj počet hodín, ktoré je potrebné odsedieť v škole. Raz mi ktosi povedal, že univerzita v pravom zmysle slova, je škola kde chodia študenti študovať to, čo ich baví a univerzita im poskytuje prostredie, ktoré je vhodné na štúdium ich oblasti záujmu. Nie je to teda zariadenie, ktoré tlačí na študentov, dýcha im na krk a neposkytuje im dostatočný čas na sebarealizáciu. Tu sa skutočne študuje. Cvičenia napríklad v mojom odbore Informatika neexistujú. Prednášky sú v určenom čase zvyčajne dve hodiny každý týždeň. Práve pri takomto type štúdia si však treba uvedomiť, že príchodom domov zo školy sa učenie nekončí.

Príprava na štúdium, zadania
Ako som už spomínala, na univerzitu chodíme preto, že chceme, nie preto, že musíme. Preto ak sme už tu, je potrebné naplno využiť prostriedky a zdroje, ktoré nám univerzita poskytuje. Zdrojom sa budem venovať v samostatnom príspevku. Na jednotlivé predmety je potrebné vypracovať do istého termínu zadania. Zadania sú viac alebo menej náročné a väčšinou si vyžadujú naštudovanie dodatočnej literatúry k prednášanej téme. Ani tu sme sa nevyhli písaniu esejí, ktoré sme však neskôr ocenili, keďže vďaka nim sme nadobudli požadované znalosti z daného predmetu.

Učitelia, študenti
Veľmi príjemne ma prekvapila situácia s počtom študentov na jednotlivých kurzoch. Keďže univerzita ponúka veľké množstvo kurzov a je skutočne z čoho vyberať, študenti sa rozpŕchnu a potom je nás v kurze tak do 25. Takéto malé skupiny dovoľujú nadviazanie lepších vzťahov medzi vyučujúcim a študentom. Učitelia si často pamätajú študentov po mene, pri stretnutí niekde v meste, je prirodzený úsmev a pozdrav. Takéto niečo môže len prispieť k dobrému pocitu každého. Učitelia sú o všeobecnosti veľmi milí a nápomocní. Konverzácia je v priateľskom duchu samozrejme v istých medziach. K tomu napomáha aj tykanie v angličtine :)

Čo si o tom myslím ja
Keby som to mala takto všetko zhrnúť, jednoducho by som povedala, že pevne verím, že takýto vyspelý systém bude raz aj na našich univerzitách, ktoré sa tak síce volajú, ale ako je jasné, sloboda štúdia nie je vec u nás udomácnená. Myslím si, že keby mali študenti skutočne vytvorené podmienky na štúdium a mohli by si tempo štúdia voliť sami, ako je to v iných krajinách, mohli by už počas štúdia prispieť do sveta nejakým tým patentom. Takto, keď má každý deň nalinkovaný a stále len prednášky a cvičenia, nemá čas venovať sa svojim záľubám a tomu, v čom by mohol naozaj vyniknúť.

Ďalej...

Fajčenie a Švédsko

Od 1.júna 1995 platí vo Švédsku všeobecný zákaz fajčenia v reštauráciach, baroch a kaviarňach. Mňa však zaujímalo, ako je to s týmto zlozvykom v tejto vyspelej krajine vo všeobecnosti a či si to Švédi niekde kompenzujú.

Na moje veľké prekvapenie som sa dočítala, že v roku 1995 mal tento zákon podporu vyše 85% populácie. Z niekoľkých ankiet urobených po prijatí zákona vyplývalo, že ľudia budú navštevovať reštaurácie toľko koľko doteraz a možno aj viac. Pri baroch a kaviarňach bolo avizované mierne zníženie počtu návštevníkov.

To, že mal zákon ešte pred svojím odsúhlasením takú podporu verejnosti, je dôsledok uvedomelosti Švédov o škodlivosti pasívneho fajčenia. Podľa vlády bol tento zákon prijatý hlavne na ochranu ľudí pracujúcich v týchto zariadeniach. Druhým dôvodom je neustále klesanie počtu fajčiarov v krajine. Od roku 1980 sa počet fajčiarov z roka na rok znižuje a v súčasnosti má Švédsko najmenej fajčiarov v Európe. Fajčí teda zhruba 16 percent dospelých, z ktorých väčšina je vo veku od 45 do 64 rokov. Graf je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.

Ja osobne som si zníženie počtu fajčiarov všimla hneď po niekoľkých týždňoch. Na chodníkoch, cestách a zastávkach autobusov neboli ohorky z cigariet. A naozaj nie je bežné stretnúť fajčiara na ulici. Aj v škole mi bolo povedané, že fajčenie sa tu berie, hlavne vo vyššom veku, ako niečo nie bežné a skôr sa spoločensky odsudzuje.

Môžu byť ale títo ľudia takí dokonalí? Jasné, že nie. Dokazuje to aj ďalšia štatistika, ktorá hovorí, že počet ľudí praktizujúcich činnosť nazvanú "snus" sa každoročne zvyšuje. Namiesto fajčenia si teda Švédi vkladajú k ďasnu balíček s tabakom, ktorý sa im cez ďasno dostáva do krvného obehu. Nikde som sa nedočítala, či je táto metóda návyková, smrteľnejšia alebo aké ma následky. "Snus" je ojedinelé pre Švédsko. Graf vývoja je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.

Ľudia teda otravujú život sebe. Bodaj by aj niektorí Slováci v sebe objavili tento pocit a prestali tyranizovať svoje okolie a svoje deti dymom plných karcinogénnych látok. A naši zákonodarcovia by sa mali tiež prebrať a konečne odsúhlasiť zákon o zákaze fajčenia v podnikoch, čím by sa Slovensko pridalo k uvedomelejšej časti Európskej únie.

Ďalej...

Dva a ½ dňa v Göteborgu

Mala som tú možnosť zorganizovať si jeden super výlet do Göteborgu. Najdôležitejšieho švédskeho prístavu, jednému z miest, o ktoré Švédi dlho bojovali s Dánmi, s najväčším obchodným domom v celom Švédsku, dobre rozvinutým cestovným ruchom, s hotelmi, ktoré patria medzi najväčšie hotely Švédska a v neposlednom rade mestom s najväčším zábavným parkom v celej Škandinávii.

Áno. Tieto všetky prívlastky má Göteborg. V centre mesta sme sa ocitli prakticky hneď, ako sme vyšli z budovy centrálnej vlakovej a autobusovej stanice. Pred nami sa objavil už spomínaný obchodný dom Nordstan. Obchodný dom s vlastnými ulicami a veľmi veľa obchodmi. Náš hotel bol súčasťou tohto obchodného centra a taktiež skupiny hotelov Skandic, ktorých je vo Švédsku niekoľko. Hotel bol obrovský - 400 izieb myslím stojí za zhíknutie. Milý personál a čistota izieb nás presvedčili, že sme si vybrali dobre. Keďže náš výlet sa začal dažďom, zvyšok dňa sme sa rozhodli stráviť v obchodoch.

Ďalší deň po naozaj kráľovských raňajskách (traditional Skandinavian breakfast) - pre nás Slovákov = totálne preplnené stoly kde človek zje, čo sa do neho vmestí. (Chápte, že si už skoro dva mesiace varíme na intráku:) sme sa rozhodli prebádať mesto. Göteborg má cca 450 tisíc obyvateľov, ale žiaden dom nemá viac ako 5 či 6 poschodí. To spôsobuje, že mesto je rozľahlé, a preto chodiť peši vydržia len tí najväčší vytrvalci. Ideme na električku a chodíme po múzeách. Po chvíľke to začína byť nuda.

Preto sa rozhodujeme pre miesto zvané Universeum. Majú tam vlastný prales, obrovské akvárium so žralokmi a veľa ďalších atrakcií, z ktorých si niektoré môžte vyskúšať aj na vlastnej koži. No a čo by sme to boli za vlastencov, keby sme hneď vedľa nenavštívili pamätné miesto - halu Skandinavium, kde v roku 2002 naši zlatí hokejoví chlapci vyhrali pre všetkých v hokej veriacich ZLATO. Fotenie a ide sa ďalej. Ale moment, veď hneď cez ulicu je najväčší zábavný park v Škandinávii = Liseberg. Neboli sme síce na atrakciách, lebo bolo pod mrakom, ale je to naozaj veľký park s veľkými húsenkovými dráhami, ktoré už svojou veľkosťou a skrútenosťou naháňajú strach. Nehovoriac keď počuť vrieskajúcih ľudí na vozíkoch :).

Domov prichádzame totálne unavení. Hotelový personál ponúka využitie hotelového bazéna na šiestom poschodí. My však odolávame pokušeniu a vraciame sa na izbu pozrieť nejaké tie švédske televízne kanály. Na druhý deň sme pokračovali v návšteve múzeí a atraktívnych miest.

Pri návšteve Göteborgu je výhodné si zakúpiť Göteborg Pass. Je to karta s platnosťou jeden alebo dva dni. My sme ju mali už v cene hotela. Hotelový Göteborg Pass má platnosť počas celého pobytu v Göteborgu. My sme išli podľa zoznamu pamiatok a atrakcií, ktoré boli v rámci tohto Passu. Cena Passu sa vráti po niekoľkých návštevách múzea. V rámci Passu je aj cestovanie hromadnou dopravou (električka, autobus) v meste zadarmo. Električky chodia v meste každých niekoľko minút. Sieť električiek v Göteborgu je až udivujúca. Skôr sme mali pocit, že autobusy sú na ústupe.

Celkove sa nám v meste veľmi páčilo a určie stojí za to sem zavítať i keď ja osobne som si už privykla na naše malé Växjö, kde sa cítim omnoho lepšie. A teraz niekoľko čísel. Hotel stál cca 1700/2 noci-dvojlôžková izba pre dve osoby + cena vlaku 25 EUR spiatočný lístok Göteborg - Växjö. Prekvapení? My sme boli tiež...

Ďalej...

Cestovanie vlakom po Švédsku

S cestovaním po Švédsku nemám ešte veľmi veľké skúsenosti, ale pár rád sa zíde každému, kto v najbližšej dobe plánuje navštíviť túto krásnu krajinu.

Základom každej cesty je kúpa cestovného lístka. Spoločnosť SJ, ktorá je niečo ako Železnice Slovenskej republiky, ponúka veľa spôsobov, ako si ho zadovážiť. Cena lístka sa odvíja od času, koľko dní ostáva do samotnej cesty. Najlacnejšie sú lístky 90 dní pred odchodom.

Kúpa cez internet je podľa môjho názoru najvýhodnejšia nielen preto, že má človek čas si to pekne naplánovať a vyklikať podľa svojich predstáv, ale z pohodlia domova aj zaplatiť. Vyzdvihnutie takto kúpených lístkov je možné hneď niekoľkými spôsobmi. Vytlačenie si lístku doma na svojej tlačiarni (niečo ako elektronická letenka), vytlačenie v stroji na stanici (špeciálne zariadenie SJ, ktoré umožňuje aj nakupovanie lístkov), poslanie si lístka na domácu adresu alebo prevzatie lístka v ktoromkoľvek stánku alebo iných obchodoch. Za posledne zmienenú vec sa platí nejaký ten manipulačný poplatok (cca 30 SEK). A čo samotná cesta?

Nuž vlaky chodia vo Švédsku skutočne načas. Na stránke SJ je presne uvedené, koľko môže vlak meškať. Avšak doteraz som sa s výraznejším meškaním nestretla. Už pri vychádzaní vlaku zo stanice možno vidieť hlavného výpravcu ako pozerá na hodinky. Ak by aj vlak mal nejaké meškanie zvyčajne to dobehne v nejakom úseku, kde môže ísť rýchlejšie. Vlak sú v interiéri veľmi čisté a upratané. Cestovanie je o to pohodlnejšie, že vlak ide veľmi ticho. Brzdenie na staniciach je plynulé. Na každej stanici hláska oznámi aktuálnu stanicu a po zatvorení dverí sa na tabuli zobrazia časy, kedy vlak dorazí do ďalších zastávok.

A teraz orientačné ceny spiatočných lístkov:
Göteborg - Växjö = 250 km = 25 EUR,
Kodaň - Växjö = 250 km = 20 EUR.
Ako teda vidieť ceny sú veľmi priaznivé (90 dní pred odchodom;). Povedzme si, že cestovanie vlakom je omnoho pohodlnejšie ako autom a lacnejšie ako lietadlom. Bodaj by aj u nás bola taká kvalita služieb ako tu :) Teším sa na stretnutie v ďalšom vlaku...

Ďalej...

Tamtá miestnôstka

Ďalší zážitok, ktorý sme ako začínajúci študenti univerzity mali počas svojich prvých dní sa týka tamtej miestnosti. Všetci to dobre poznáme, na každého to raz príde. Áno a je čas hľadať toalety :)

Viem, že to nie je práve téma, o ktorej sa verejne hovorí a nieto ešte zaujíma nejaké stanovisko. No mňa táto naša situácia natoľko zaujala, že som sa rozhodla to zdokumentovať.

Bežný človek je zvyknutý hľadať panáčika svojho pohlavia. Muži hľadajú panáčika s gaťami a ženy takú panáčku so sukničkou. Avšak na našej univerzite by ste tieto symboly hľadali samostatne na dverách márne.

Vtip je v tom, že na všetkých dverách, ktoré slúžia ako toaleta, je obrázok panáčika aj panáčky. Začiatočníka to môže riadne zmiasť a snaží sa hľadať ďalej. Človek znalý pomerov vie, že na našej univerzite sú wc spoločné pre dámy aj pánov. Bunka je vybavená toaletou, zrkadlom, vešiačikom, umývadlom a samozrejme mydlom a držiakom na papierové utierky.

Na kompetentných sa z môjho pohľadu vynára otázka. Čo inšpirovalo našu univerzitu k tomuto riešeniu? Musím totiž povedať, že toaliet je tu naozaj dosť a keďže sú všetky pre všetkých, nikdy sa nečaká. Neviem si však predstaviť nič podobné u nás.
Na obranu tohto systému však musím povedať, že sa mi zdá omnoho hygienickejší, ako ten, čo je zaužívaný u nás. Človek vychádza už s umytými rukami a má vo vnútri aj umývadlo a zrkadlo, keď sa potrebuje dať do poriadku, prípadne upraviť. Keď si to tak uvedomíme, tak v každom novšom rodinnom dome je wc s umývadlom štandardom. Je zaujímavé, ako bol tento koncept prenesený do prostredia univerzity.

V neposlednom rade, by ma dosť zaujímalo, či je tento stav v rámci Švédska bežný alebo skôr ojedinelý.

Ďalej...

Platenie v obchode

Jedna z vecí, ktorá ma v týchto končinách naozaj dostala je spôsob platenia v obchodoch. Ľudia sme rôzni, ale myslím, že práve táto činnosť si zaslúži pár riadkov vzhľadom na svoju jedinečnosť. Na moje veľké prekvapenie existuje vo Švédsku firma Cash Guard, ktorá sa okrem iného venuje výrobe Cash Guard zariadení do obchodov.

Celá tá akcia prebieha nasledovne. Pokladníčka všetko preženie cez čiarkové kódy. Pípanie a naskakovanie tej otrasne veľkej sumy za nákup prebieha ako všade inde. Sranda nastane až vtedy, keď je čas platiť.

Papierové peniaze sa dávajú pokladníčke, ktorá ich vsunie po jednom do takého zariadenia podľa šipiek, ktoré jej vravia akú bankovku, do ktorej dierky vsunúť.
Potom príde rad na drobné. Tie sa hádžu do červenej príp. modrej škatuľky, ktorá ukazuje koľko z ceny ešte treba zaplatiť drobnými. Keď sme s vhadzovaním hotoví, pokladníčka stlačí zázračné tlačítko a všetko to zašramotí a vyhodí to pokladníčke papierové a vám do misky drobné mince. Spolu s blokom vám pokladníčka odovzdá papierové peniaze a tým sa celý proces končí.

Celá táto akcia sa mi zdá nesmierne praktická, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
1. Pokladníčka nemusí nič rátať, a tak nie je ani zodpovedná za prípadné nezrovnalosti v pokladni. Všetko riadi počítač, ktorý počíta papierové a drobné mince.

2. Pokladníčka nepracuje s drobnými, čo by napríklad u nás po zavedení eura privítali asi viaceré takto pracujúce tetušky.

3. Celé platenie sa stáva rýchlejším. Všetko prebieha plynule. Na nič sa nečaká paralelne sa spracovávajú vhadzované drobné aj papierové peniaze.

4. V neposlednom rade nie je možné kasu otvoriť za prevádzky obchodu, keďže sú preniaze niečo ako v bankomate. Eliminuje sa tak možnosť krádeže.

5. Ušetrí sa čas na robenie dennej uzávierky, keďže systém zaznamenáva, koľko ktorých papierových a drobných mincí vydal, prijal.

6. Sranda nastáva, keď sa niekto chce zbaviť drobných. Vtedy to tam vhadzuje ako do výherného automatu :) Stratégia umožňuje najprv vhodiť všetky drobné čo máte v peňaženke. Ak to nie je dosť na zaplatenie nákupu, jednoducho podáte predavačke papierovú bankovku na dorovnanie.

Ďalšie výhody čítajte TU.

Ako tak rozmýšľam, tento spôsob platenia sa mi veľmi pozdáva. I keď platenie kartou je spôsob úplne najrýchlejší, uvedomme si, koľko ľudí u nás dáva prednosť plateniu v hotovosti. Asi by preto nebolo odveci zvážiť zavedenie takýchto funny systémov aj u nás. A na záver to njalepšie. Prístroje umožňujú prácu s menou EURO.

All picture are from http://www.cashguard.se. Hope that this company will export its Cash Guard products to Slovakia.

Ďalej...

Prvotný šok

Po príchode na izbu nás potešila prítomnosť kuchyne, kúpeľne, dvoch postelí, stolíkov a okien. Po bližšom rozhliadnutí sa nás čakal šok.

Podlaha bola taká zaprášená, že som ju musela, ešte v ten večer utrieť, lebo by sme si nemali kam veci zložiť. V skriniach boli veci po predchádzajúcich ľuďoch, ako nejaké zaprášené šľapky a podobne. Jedna igelitka sa hneď stala odpadkovým košom a ešte vo večer nášho príchodu sme rušili niekoľko matracov a premiestňovali časti nábytku.

V ten istý večer prišla na rad kúpeľňa. Tam sme na tom neboli o nič lepšie. Tú som tiež musela hneď utrieť. Porušiť staré uteráky, čo tam niekto nechal visieť. Záves na sprche, ktorá tvorí len virtuálnu časť miestnosti som chcela tiež vyhodiť, ale bez neho bude pri každom sprchovaní kúpeľňa plná vody.

Čerešničkou na torte bola kuchyňa, ktorá musela prísť na rad hneď, keď sa ozval hlad. Musela som všetko vybrať a nanovo umyť. Najväčší hrniec má objem 4 decilitre a jednu panvicu som hneď vyhodila a jednu som nechala, že si možno spravíme v nej volské oká, keďže praženica by sa na ňu asi nevošla.

Keďže som už tušila, že chladnička na tom bude asi najhoršie, jej čistenie som si ponechala na prvý nákup potravín. Neskôr už nebolo úniku a museli sme sa pustiť aj do tej. No a chladnička, tak by som povedala, že keby to bola na Slovensku, tak idem do obchodu kúpiť si novú a túto by som darovala niekomu, komu sa to chce čistiť. Neviem, čo sa jej stalo, ale mala zelené poličky a celkove na tom bola dosť zle.

No tak sme to všetko nejako spoločnými silami upratali. Psychika polovičky nášho páru naučenej doma na sterilnú čistotu a neustále upratovanie to mala ťažké a niekoľkokrát a neubránila slzám. No čo už keď má niekto takú výchovu ;).

Ďalej...

Aj takto sa dá cestovať do Växjö

Píšem o jednom konkrétnom mieste - mestečku Växjö. Náhodou som ho našla v južnom Švédsku a pre svoju polohu - severne od Slovenska :), som si ho vybrala pre svoj ročný pobyt. Má asi 70 000 obyvateľov. Tento počet sa z roka na rok zvyšuje aj vďaka univerzite, ktorú z roka na rok navštevuje stále viac študentov z celého sveta. Jedným z nich som aj ja.

Pred pár rokmi by som si nemyslela, že skončím niekde tu, ale ďakujem všetkému, čo ma sem nasmerovalo, že som skončila práve tu. Toto miesto je neuveriteľné. I keď by som mala začať asi pekne od začiatku.

Do Växjö sa človek dostane niekoľkými spôsobmi. Vlakom, lietadlom, autom, peši... Všetko záleží na tom odkiaľ sa ide. Slovensko je na cestu inak ako lietadlom len pre silné žalúdky, tak poslúžilo lietadlo do Kodane a odtiaľ vlak až sem. Príjemná cesta to bola, ubiehala plynule všetko bolo ok. Až keď sme sa blížili ku Kodani stratili sme výhľad. Pár sekúnd pred pristátím more a more a už som chcela vravieť tým ľuďom okolo, že veď pristaneme v mori, keď v poslednej chvíli sme pristáli na pevnine. Kde sa vzala tu sa vzala zamračená Kodaň.

Čakanie na vlak ubieha pri bufetoch s rýchlym občerstvením. Potom už len stresy na nástupišti, či nastúpime do správneho vozňa. Vlak sa rúti do stanice. Náš pohľad prechádza po vagónoch. Sme pripravený utekať s 30 kg-vými kuframi kam bude treba. Nakoniec zbadáme 14, super, bežíme ako o život. Keď nastúpime dvere sa zatvárajú a my hľadáme rezervované miesta. Sedíme.

Dokázali sme to. Už len aby sme vystúpili na správnej stanici a sme skoro tam. Cestujeme cez Oresundský most. Vidieť len hmlu a sem tam zazrieme nejaké to more a lode :). Oznamy vo švedskom jazyku sú nám "veľmi" nápomocné. Týmto by sme sa chceli poďakovať tomu vynálezcovi tých info tabuliek nad dverami. V Malmo už po anglicky zahlásia, že časť vlaku sa odpája a nepokračuje ďalej. Ešte posledná kontrola, či sedíme správne. Zrazu šramot a je z nás lokomotíva. Rozbiehame sa presne tým smerom odkiaľ sme prišli. Tento postup sa opakuje ešte na jednej zo staníc. Takto kompletne strácame orientáciu, ktorým smerom vlastne ideme a kde je sever :).

Konečne vystupujeme vo Växjö. Spolu s nami vystúpilo z vlaku ešte asi 10 študentov. Na naše veľké potešenie nás tam čakala partička Växjö Universitet študentov. A tí nás odviezli do školy. Tam sme dostali klúče od ubytka, balíček pre najhladnejších a nejaké tie pokyny. Bol to naozaj vyčerpávajúci deň.

Ďalej...