Od 1.júna 1995 platí vo Švédsku všeobecný zákaz fajčenia v reštauráciach, baroch a kaviarňach. Mňa však zaujímalo, ako je to s týmto zlozvykom v tejto vyspelej krajine vo všeobecnosti a či si to Švédi niekde kompenzujú.
Na moje veľké prekvapenie som sa dočítala, že v roku 1995 mal tento zákon podporu vyše 85% populácie. Z niekoľkých ankiet urobených po prijatí zákona vyplývalo, že ľudia budú navštevovať reštaurácie toľko koľko doteraz a možno aj viac. Pri baroch a kaviarňach bolo avizované mierne zníženie počtu návštevníkov.
To, že mal zákon ešte pred svojím odsúhlasením takú podporu verejnosti, je dôsledok uvedomelosti Švédov o škodlivosti pasívneho fajčenia. Podľa vlády bol tento zákon prijatý hlavne na ochranu ľudí pracujúcich v týchto zariadeniach. Druhým dôvodom je neustále klesanie počtu fajčiarov v krajine. Od roku 1980 sa počet fajčiarov z roka na rok znižuje a v súčasnosti má Švédsko najmenej fajčiarov v Európe. Fajčí teda zhruba 16 percent dospelých, z ktorých väčšina je vo veku od 45 do 64 rokov. Graf je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.
Ja osobne som si zníženie počtu fajčiarov všimla hneď po niekoľkých týždňoch. Na chodníkoch, cestách a zastávkach autobusov neboli ohorky z cigariet. A naozaj nie je bežné stretnúť fajčiara na ulici. Aj v škole mi bolo povedané, že fajčenie sa tu berie, hlavne vo vyššom veku, ako niečo nie bežné a skôr sa spoločensky odsudzuje.
Môžu byť ale títo ľudia takí dokonalí? Jasné, že nie. Dokazuje to aj ďalšia štatistika, ktorá hovorí, že počet ľudí praktizujúcich činnosť nazvanú "snus" sa každoročne zvyšuje. Namiesto fajčenia si teda Švédi vkladajú k ďasnu balíček s tabakom, ktorý sa im cez ďasno dostáva do krvného obehu. Nikde som sa nedočítala, či je táto metóda návyková, smrteľnejšia alebo aké ma následky. "Snus" je ojedinelé pre Švédsko. Graf vývoja je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.
Ľudia teda otravujú život sebe. Bodaj by aj niektorí Slováci v sebe objavili tento pocit a prestali tyranizovať svoje okolie a svoje deti dymom plných karcinogénnych látok. A naši zákonodarcovia by sa mali tiež prebrať a konečne odsúhlasiť zákon o zákaze fajčenia v podnikoch, čím by sa Slovensko pridalo k uvedomelejšej časti Európskej únie.
Ďalej...
Na moje veľké prekvapenie som sa dočítala, že v roku 1995 mal tento zákon podporu vyše 85% populácie. Z niekoľkých ankiet urobených po prijatí zákona vyplývalo, že ľudia budú navštevovať reštaurácie toľko koľko doteraz a možno aj viac. Pri baroch a kaviarňach bolo avizované mierne zníženie počtu návštevníkov.
To, že mal zákon ešte pred svojím odsúhlasením takú podporu verejnosti, je dôsledok uvedomelosti Švédov o škodlivosti pasívneho fajčenia. Podľa vlády bol tento zákon prijatý hlavne na ochranu ľudí pracujúcich v týchto zariadeniach. Druhým dôvodom je neustále klesanie počtu fajčiarov v krajine. Od roku 1980 sa počet fajčiarov z roka na rok znižuje a v súčasnosti má Švédsko najmenej fajčiarov v Európe. Fajčí teda zhruba 16 percent dospelých, z ktorých väčšina je vo veku od 45 do 64 rokov. Graf je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.
Ja osobne som si zníženie počtu fajčiarov všimla hneď po niekoľkých týždňoch. Na chodníkoch, cestách a zastávkach autobusov neboli ohorky z cigariet. A naozaj nie je bežné stretnúť fajčiara na ulici. Aj v škole mi bolo povedané, že fajčenie sa tu berie, hlavne vo vyššom veku, ako niečo nie bežné a skôr sa spoločensky odsudzuje.
Môžu byť ale títo ľudia takí dokonalí? Jasné, že nie. Dokazuje to aj ďalšia štatistika, ktorá hovorí, že počet ľudí praktizujúcich činnosť nazvanú "snus" sa každoročne zvyšuje. Namiesto fajčenia si teda Švédi vkladajú k ďasnu balíček s tabakom, ktorý sa im cez ďasno dostáva do krvného obehu. Nikde som sa nedočítala, či je táto metóda návyková, smrteľnejšia alebo aké ma následky. "Snus" je ojedinelé pre Švédsko. Graf vývoja je možné nájsť na stránke Statistiska centralbyrån.
Ľudia teda otravujú život sebe. Bodaj by aj niektorí Slováci v sebe objavili tento pocit a prestali tyranizovať svoje okolie a svoje deti dymom plných karcinogénnych látok. A naši zákonodarcovia by sa mali tiež prebrať a konečne odsúhlasiť zákon o zákaze fajčenia v podnikoch, čím by sa Slovensko pridalo k uvedomelejšej časti Európskej únie.