Pri študijných pobytoch v zahraničí je úplnou samozrejmosťou prísť do kontaktu s inými zahraničnými študentami. A ani my sme neboli žiadna výnimka. Na Växjö University každoročne prichádza študovať mnoho študentov z celého sveta.
Niektoré skupiny študentov sú však podľa môjho názoru zaujímavejšie, ako tie ostatné. Práve im by som chcela venovať tento článok. Medzi dve úplne výrazne odlišné skupiny študentov patria študenti z Číny a študenti z Pakistanu. Možno si poviete, že čo už len také šokujúce je na týchto dvoch skupinách. Moje pozorovanie tiež trvalo niekoľko týždňov a bolo potrebné mať zapísaný predmet, kde bola väčšina ľudí práve z týchto skupín.
Študenti z Pakistanu resp. muži, pretože som doteraz nemala možnosť stretnúť žiadne dievča z tejto krajiny, si vždy pri stretnutí podávajú ruku. Gesto podania ruky sprevádza potľapkanie a pozdrav. Tento "obrad" veľmi nezapadá do školských lavíc a skôr pripomína stretnutie finančníkov na golfe. Po tom, ako som mala možnosť spolupracovať s dvojicou študentov na tímovom projekte, by som usúdila, že sú skôr zvyknutí riešiť veci medzi mužmi. Buď sa žien boja a majú pred nimi rešpekt, alebo ich nepovažujú za dosť dobré. Odpoveď na túto dilemu som zatiaľ nenašla.
Po čase sledovania tejto skupiny som spozorovala, pre mužov nezvyčajné správanie. Muži sa k sebe správajú veľmi priateľsky, často sa potľapkávajú a dotýkajú sa jeden druhého. Chichocú sa a šepkajú si medzi sebou. V kultúre našej krajiny je toto správanie skôr akceptované u žien. Muži sú zdržanlivejší a už vôbec nedochádza k dotykom rúk a tváre. Vo mne osobne muži z tejto krajiny budia rešpekt. Práve pre ich zvláštne správanie nie je možné predpovedať, ako by sa správali vo vypätej situácii.
Skupina študentov z Číny má len jednu, pre mňa nepochopiteľnú, vlastnosť. V súčasnej dobe sa ortuť teplomera pohybuje okolo nuly. Títo študenti však bez ohľadu na to, že sedia počas celej prednášky v normálne vykúrenej miestnosti školy, zostávajú vo svojich páperových bundách. Je to zvláštne sedieť v tričku a vedľa niekto v bunde určenej tak na -30 stupňov Celzia.
Všetky tieto pozorovania sa uskutočnili počas prednášok na našej škole. Nedá sa generalizovať správanie ani jednej zo spomínaných skupín. Z môjho pohľadu je to možné považovať minimálne za nezvyčajné správanie, v porovnaní s tým, čo poznáme z domu.
Ďalej...
Niektoré skupiny študentov sú však podľa môjho názoru zaujímavejšie, ako tie ostatné. Práve im by som chcela venovať tento článok. Medzi dve úplne výrazne odlišné skupiny študentov patria študenti z Číny a študenti z Pakistanu. Možno si poviete, že čo už len také šokujúce je na týchto dvoch skupinách. Moje pozorovanie tiež trvalo niekoľko týždňov a bolo potrebné mať zapísaný predmet, kde bola väčšina ľudí práve z týchto skupín.
Študenti z Pakistanu resp. muži, pretože som doteraz nemala možnosť stretnúť žiadne dievča z tejto krajiny, si vždy pri stretnutí podávajú ruku. Gesto podania ruky sprevádza potľapkanie a pozdrav. Tento "obrad" veľmi nezapadá do školských lavíc a skôr pripomína stretnutie finančníkov na golfe. Po tom, ako som mala možnosť spolupracovať s dvojicou študentov na tímovom projekte, by som usúdila, že sú skôr zvyknutí riešiť veci medzi mužmi. Buď sa žien boja a majú pred nimi rešpekt, alebo ich nepovažujú za dosť dobré. Odpoveď na túto dilemu som zatiaľ nenašla.
Po čase sledovania tejto skupiny som spozorovala, pre mužov nezvyčajné správanie. Muži sa k sebe správajú veľmi priateľsky, často sa potľapkávajú a dotýkajú sa jeden druhého. Chichocú sa a šepkajú si medzi sebou. V kultúre našej krajiny je toto správanie skôr akceptované u žien. Muži sú zdržanlivejší a už vôbec nedochádza k dotykom rúk a tváre. Vo mne osobne muži z tejto krajiny budia rešpekt. Práve pre ich zvláštne správanie nie je možné predpovedať, ako by sa správali vo vypätej situácii.
Skupina študentov z Číny má len jednu, pre mňa nepochopiteľnú, vlastnosť. V súčasnej dobe sa ortuť teplomera pohybuje okolo nuly. Títo študenti však bez ohľadu na to, že sedia počas celej prednášky v normálne vykúrenej miestnosti školy, zostávajú vo svojich páperových bundách. Je to zvláštne sedieť v tričku a vedľa niekto v bunde určenej tak na -30 stupňov Celzia.
Všetky tieto pozorovania sa uskutočnili počas prednášok na našej škole. Nedá sa generalizovať správanie ani jednej zo spomínaných skupín. Z môjho pohľadu je to možné považovať minimálne za nezvyčajné správanie, v porovnaní s tým, čo poznáme z domu.
