30. 6. 2009

Posledné dni :)

Zvyšok pobytu ubehol ako voda. Po tom, ako sme ukončili školské povinnosti, mali sme veľa času prechádzať sa po vonku. Aj počasie bolo výborné.

Prešli sme okolo jazera Södra Bergundasjön a objavili tak výborne upravenú cyklistickú trasu. V poslednom týždni sme tam mali auto, takže sme opäť troška cestovali.

Öland
Výlet na ostrov Öland bol zaujímavou skúsenosťou. Je to tam dosť opustené. Sú tam len malé mestečká, jedna cesta vedúca na sever a dve na juh. Na juhu sú vtáčie rezervácie. Chodia sem preto pozorovatelia z celého okolia s veľkými ďalekohľadmi. Na severe je letné sídlo kráľovskej rodiny. My sme sa vybrali do mestečka Borgholm a na neďaleký hrad. Z Kalmaru to už na Öland nie je ďaleko, takže na spestrenie odporúčam :)

Sklárne Orrefors a Kosta
Tento výlet považujem za jeden z najlepších. V Orrefors je nielen obrovský obchod s bielym sklom, ale aj možnosť sa ísť pozrieť na prácu majstrov sklárov. Ak má k tomuto remeslu niekto vzťah a páčia sa mu krásne sklárske výrobky, tak toto je miesto, ktoré by nemal určite vynechať. V Koste je tiež skláreň, ale tam sme boli len v obrovskom obchode s farebnými sklenenými výrobkami. Oblasť medzi Växjö a Kalmarom je nazvaná Kráľovstvom skla a miest so sklárňami je tu preto viac. My sme si vybrali tieto dve, lebo mne sa zdali najväčšie.

Losie safari
To, ktoré sme navštívili, je len niekoľko kilometrov od mesta Kosta. Človek zaplatí vstupné, a potom ma k dispozícii 1,3 km dlhú vyhliadkovú trasu. Je to pešia prechádzka lesom, pri ktorej sa za každým rohom odkrýva pohľad na ďalšie losie rodinky alebo mohutných jedincov. Niektoré len tak sedia v tráve a keď máte šťastie, vidíte aj ako sa prechádzajú sem a tam. Toto miesto je zaručenou príležitosťou ako vidieť losa v jeho prirodzenom prostredí.

Vyššie spomenuté výlety je podľa mňa dosť ťažké uskutočniť bez auta. Toto nie je veľmi oblasť vlakového spojenia i keď možno by sa dal nájsť autobus, ktorý sem z Växjö chodí. Každopádne stálo to za to :)
Ďalej...

26. 5. 2009

Miliónty krok

V poslednom čase na internete pribúdajú články o tom, aká je chôdza zdravá vec. Väčšina z nás ju berie ako samozrejmosť, a preto nijako neriešime úvahy o tom, koľko toho za deň skutočne prejdeme po svojich.

Na to, aby sme sa dostali k tejto informácii existuje nespočetne veľa zariadení. Niektoré sú súčasťou tenisiek, hodiniek alebo sú len malými škatuľkami, ktoré počítajú kroky. Samozrejme aj tu záleží na kvalite zariadenia. Nebolo by správne, aby každé vaše hojdanie zo strany na stranu, napríklad pri čakaní na zelenú na prechode pre chodcov, bolo započítané ako ďalší krok. Na odlíšenie krokov od kývania a iných pohybov majú rôzni výrobcovia rôzne techniky. K nám sa v januári dostal krokomer OMRON Walking Style II.

Najskôr sme to brali ako zábavu i keď vďaka 7 dňovej pamäti sme si mohli aspoň krátkodobo porovnávať, ako sme na tom. Neskôr som si však prečítala, že Svetová zdravotnícka organizácia odporúča za deň prejsť aspoň 10 000 krokov. Vtedy som však vôbec nevedela odhadnúť, či je to veľa, alebo to vlastne odkráčam každý deň bez toho, aby som o tom vedela. Tak sme si začali systematicky zapisovať počet krokov za deň. Vždy keď sme išli niekam von, zobrali sme si krokomer.

Z vlastnej skúsenosti viem, že tých odporúčaných 10 tisíc sa dá urobiť denne len veľmi ťažko. Hlavne, keď je človek zamestnaný. My sme ale študenti, a preto sme prijali toto číslo ako výzvu. Už na začiatku musím povedať, že v daždi sme von nechodili a robenie zadaní do školy malo pred chodením prednosť. Veľmi pomohli výlety, kde sme si "odkráčali" aj niekoľko dní dopredu :) Napriek tomu sa nám ani jeden mesiac nepodaril priemer 10 tisíc. Vždy sme boli okolo čísla 7 600. No a minulý týždeň sme oslávili 1 000 000-ty krok :) Je to zvláštny pocit. Aj keď viem, že to nie je presne miliónty krok v tomto roku, keďže rátame len keď sme vonku, aj tak je to zaujímavá znalosť o sebe samom.

Myslím si, že chôdza podobne ako beh, či bicyklovanie, môže byť motiváciou na súťaženie medzi ľuďmi. Je to skvelý relax, pri ktorom sa človek až tak nezapotí a keď máte s kým kráčať, je to ešte veselšie. A keď sa ma niekto spýta, ako ďaleko máme do obchodu? Ja len s úsmevom odpoviem, že spiatočná cesta je 4 500 krokov.

Disclaimer: The picture is from this official OMRON company web site.
Ďalej...

15. 5. 2009

Životné náklady študenta vo Växjö

Predtým ako sa niekto rozhodne ísť na takýto štúdijný pobyt, mal by si premyslieť aj pokrytie nie práve malých nákladov, ktoré ho tu čakajú. A s čím všetkým treba počítať?

Pozn.: pre ľahší prepočet 1 EUR je cca 10 SEK.

Letenka
Prvotným výdavkom je cesta do krajiny pobytu. Letenky sú síce v súčasnosti celkom lacnou záležitosťou, ale nie je na škodu, ak je z tohto miesta dobré spojenie so zvyškom Európy. Vo Växjö je letisko VXO Smaland Airport. Lietajú sem z Berlina a Düsseldorfu. My sme využili blízkosť Kodane a odtiaľ cestovali vlakom. Do Kodane sa najnovšie lieta aj priamo z Bratislavy a jednosmerná letenka sa pohybuje do 100 EUR.

Student Union Fee
Povinný poplatok pre všetkých študentov vo Švédsku. Výška tohto poplatku na jeden semester je 240 SEK. Až po jeho zaplatení je študentovi zaslaná študentská karta a je mu umožnené písanie skúšok.
Ešte je možné prihlásiť sa do únie študentov. Priamo vo Växjö je ich tuším 5. Každá únia pre svojich členov pripravuje rôzne aktivity a program podľa zamerania únie. Členstvo v únii nie je povinné. Donedávna ním však bol podmienený vstup do niektorých univerzitných podnikov/diskoték. V súčasnosti stačí zaplatiť Student Union Fee.

Växjö Intenational Students
Do pozornosti by som dala Växjö Intenational Students (VIS). Je to spolok zahraničných študentov na Växjö Univerzity. Členské stojí 100 SEK na rok (na pol roka neviem, ale bude to o niečo menej, možno aj polovica). Tento spolok organizuje pre zahraničných študentov rôzne výlety po Švédsku. Je to ľahký spôsob ako ísť na výlet a nemusieť nič organizovať :)

Ubytovanie
Cena za ubytovanie je pre Slováka až neuveriteľná. Na semester sa cena za ubytovanie pohybuje v rozmedzí od 10 500 do 14 000 SEK na osobu. Treba však povedať, že kvalita je na vysokej úrovni. V prípade samostatných izieb, ktoré zdieľajú kuchyňu je táto plnohodnotne vybavená, zachovalá a udržiavaná. Celkove platia prísne pravidlá na udržiavanie poriadku a tieto sú aj kontrolované prenajímateľskou spoločnosťou.

Vybavenie izby
V izbách toho po príchode zvyčajne nenájdete veľa. Základom je kúpa paplóna a vankúša. Zvyšok záleží na každom, ako je zvyknutý z domu. V prvom týždni práve vyššie spomenutý VIS organizuje výlet do IKEA v Älmhulte. Je to prvá IKEA na svete vôbec. Tento výlet slúži hlavne tým, čo potrebujú niečo dokúpiť. Autobus vás odvezie z campusu priamo pred IKEA a späť. Cena výletu je 80 SEK na osobu. Ak vám však niečo chýba, IKEA v Älmhulte je lacnejšia ako tá v Bratislave, takže nakúpiť si sa oplatí.

Knihy - učebnice
Tak k tejto téme sa neviem veľmi zodpovedne vyjadriť. Učebnice sú celkove vo Švédsku veľmi drahou záležitosťou. Bežné je kupovanie kníh z druhej ruky. O poznanie lacnejšie je kupovanie kníh cez švédske virtuálne kníhkupectvá (ako napr.: Adlibris a Bokus). Ich služby sú spoľahlivé a tovar dodajú do 4-7 pracovných dní.

Strava
Priamo vo Växjö sú obchodné reťazce ICA a Willy:s, kde práve druhé menované je považované za lacnejšiu voľbu. Podľa mojich pozorovaní je strava vo Växjö len o niečo málo drahšia ako v Bratislave. Pri každodennom varení bežných vecí ako: cestoviny, rizoto, palacinky, mäsových guliek, francúzskych zemiakov... treba rátať cca 1 000 SEK na osobu. Táto položka dosť záleží na tom, ktoré potraviny kupujete. Z každého druhu sú k dispozícii drahšie aj lacnejšie značky. Pre získanie predstavy uvádzam ceny niekoľkých základných potravín na ukážku:
  • chleba (700g - 1kg) = 15,00 - 22,00 SEK
  • ryža (záleží na veľkosti balenia, ale štandard 1 kg) = 20 SEK
  • špagety (1 kg) = 12 SEK
  • zemiaky (1 kg) = 6,90 SEK
  • šunka (17 dkg) = 22 SEK
  • mrazená zelenina (1 kg) = 15,50 SEK
  • čokoláda Marabou (600 g) = 16,50 SEK (pozn.jedna z tých drahších:)
  • mrazená ryba (1 kg) = 40 SEK
  • lekvár (800 g) = 25 SEK
  • mlieko (1,5 litra) = 10,70 SEK

Doprava
Doprava v meste Växjö funguje na princípe 2 hodinových lístkov. Cena takéhoto lístka je 20 SEK pri kúpe u vodiča. Je však možné cestovať aj za zvýhodnenú cenu kúpou tzv. Rabattkort. Táto sa kupuje v kancelárii dopravného podniku (Länstrafiken Kronoberg). Je to karta (za samotnú kartu sa neplatí), ktorú si treba dobyť minimálne 200 SEK a oprávňuje svojho majiteľa na zľavu 20% z cestovného. Dopravný podnik má aj ďalšie produkty, ktoré umožňujú zvýhodnené cestovanie. Ceny a podmienky cestovania sa menia. Cieľom je totiž vybudovanie jednotného systému (vlaky aj autobusy) pre celé južné Švédsko. Na stránke dopravného podniku však vždy nájdete aktuálne informácie a upozornenia.

Dúfam, že som týmto článkom pomohla všetkým tým, čo sa do Växjö v najbližšej dobe chystajú. Cieľom nebolo vás od tejto návštevy odradiť. Skôr vás len pripraviť na to, čo vás tu čaká. A ešte posledná rada. Je normálne, že švédčinu asi nemáte v malíčku. Preto odporúčam použiť Google Translator.
Ďalej...

14. 5. 2009

Od pobrežia k pobrežiu

Výhodou centrálnej polohy mestečka Växjö v južnom Švédsku je možnosť cestovania k južnému, západnému a východnému pobrežiu. Je to jediná časť Švédska, ktorá má tri pobrežia, a preto aj medzi naše ciele patrila návšteva každého z nich.

Na jednotlivých pobrežiach sme si vyhliadli menšie mestá, ktoré sa nám postupne podarilo navštíviť. Na západnom pobreží to bol Halmstad. Na južnom mestečko Karlskrona patriace do zoznamu UNESCO. Na východnom pobreží to bol Kalmar. Posledne menované sme navštívili len minulý týždeň. A ako sa nám pri mori páčilo?

Karlskronu sme navštívili už v období pred Vianocami. V meste sa nám veľmi páčilo a to aj napriek tomu, že sme tam nenavštívili žiadne múzeum a skôr sme sa prechádzali po centre a okolí. Zaujímavosťou je, že od železničnej stanice sa ide k pobrežiu hore kopcom. Nič podobné som nikde nevidela, takže ma to poriadne zmiatlo :) V meste sa nachádza aj zmenšenina Nilsa Holgersona utekajúceho z knihy. Je to veľmi milá, malá soška, ktorú sme našli náhodou. Popis k soche bol však v 6 jazykoch a nechýbalo ani Brailove písmo, čo sa len tak hocikde nevidí.



Z Karlskrony chodia trajekty do Poľska a podobne ako ostatné pobrežné mestá slúžila na obranu pred Dánmi. Dôkazom sú veže nielen v meste, ale aj na ostrovoch neďaleko pobrežia. Tieto sa medzičasom stali dobrou atrakciou. Turistov na ne v lete vozia výletnými loďkami.

Halmstad sme navštívili len niekoľko dní po návšteve Karlskrony. Taktiež sme si prezreli centrum a blízke okolie. Vianoce boli predo dvermi, takže všetko bolo krásne vyzdobené a na Hlavnom námestí bolo veľké ľadové klzisko. V Halmstade sme sa dostali aj na pláž. Z rozprávania kamarátov, ktorí tu boli už dlhšie, sme sa dozvedeli, že sa tu ľudia v lete kúpu :) V decembri sme tam však nikoho nestretli. Neďaleko pláže bola priemyselná zóna mesta, takže ja by som si to s tým kúpaním dvakrát rozmyslela. Neďaleko Halmstadu sa však nachádza aj Saint Tropez vo švédskom prevedení. Aj taký prívlastok dostala pláž Tylösand. My sme tam síce nedostali, ale ževraj je tam krásne.

Kalmar sme navštívili v úplne inej atmosfére. Jar je v plnom prúde a všetko je v rozkvete. Mesto je plné zelene a kvitnúcich stromov. Aj tu sme si prešli centrum mesta, ale mali sme aj pár jasných cieľov, ktoré sme si nechceli nechať ujsť. Medzi nimi bol aj výhľad na most vedúci na ostrov Öland. Most je v niektorých miestach veľmi vysoko nad vodou a naopak niekde "tesne" nad ňou. Má dĺžku niečo viac ako 6 km a je na neho nezabudnuteľný pohľad. Po 4,5 roku prác ho otvorili 30.9.1972. V tom čase to bol najdlhší most v Európe. Ďalšou zastávkou boli tamojšie pláže. Pre porovnanie s Halmstadom tu boli cítiť tie správne vyschnuté morské rastliny, ktoré otrasne páchli. Celkovo bolo v mori veľa rastlín. Občasné značky o zákaze skákania do vody pre jej plytkosť nás presvedčili, že aj tu sa asi ľudia zvyknú kúpať. Nakoniec sme navštívili symbol mesta Kalmar Slott. Ten podobne ako aj iné obranné veže na ostrovoch pri pobreží zohral dôležitú úlohu pri obrane mesta. V tom istom zámku bola v roku 1397 podpísaná významná dohoda o vzniku Kalmarskej Únie, ktorá 126 rokov združovala Dánske, Nórske a Švédske kráľovstvá. Únia sa v roku 1523 rozpadla hneď ako sa Gustav Vasa stal švédskym kráľom a Švédsko oficiálne vystúpilo z únie.

Návštevou Kalmaru sme teda zavŕšili našu cestu od pobrežia k pobrežiu. Každé z miest sa oplatilo navštíviť, každé bolo niečím osobité. Preto, ak budete mať možnosť, neváhajte a príďte sa presvedčiť na vlastné oči ;)
Ďalej...

Návštevník a tourist office

Asi každý by privítal, keby sa pred návštevou nejakého miesta nemusel vyzbrojovať množstvom poznámok o pamiatkach a nemusel kupovať mapu ku každému mestečku, čo kedy plánuje navštíviť. A ako je o turistov postarané vo Švédsku?

Aj poskytovanie takýchto služieb som si všímala počas našich výletov po južnom Švédsku. Nebolo to tak dávno, čo bolo turistické centrum v centre mesta Bratislava otvorené do 16.00. Našťastie sa táto situácia zmenila k lepšiemu. Ako je to však v iných menších mestách? Neviem. Spozorovala som určité snahy, ale obávam sa, že v tejto oblasti máme stále čo doháňať.

V južnom Švédsku majú aj malé mestá svoje turistické centrum. Otváracie hodiny sú v zime do piatej, v lete do siedmej. Okrem nákupu typických švédskych suvenírov, je tu poskytovaný aj balíček služieb ako nájdenie ubytovania, kupovanie rôznych predplatených kariet pre múzeá a dopravu a získanie iných praktických informácií. Nachádza sa tu aj panel plný prospektov a letáčikov o pamiatkach v meste. Medzi zadarmo poskytované materiály patrí aj mapa mesta. Nejde však o nejaký srandovný zdrap malého papiera s mapkou centra. Ide o serióznu mapu pre návštevníka. Obsahuje mapu mesta a najbližšieho okolia s vyznačenými pamiatkami alebo atrakciami, ktoré sa oplatí vidieť. V Kalmare mapa dokonca obsahovala aj mapu parkovísk v meste, spolu s vyznačením časových zón na státie. V tom istom meste sme mapy našli aj v stojane pred turistickým centrom. To v prípade, že by ste do mesta zavítali skoro ráno alebo až neskoro večer :)

A čo s dopravou? Je celkom zaužívané, že na staniciach sa nachádza aj kancelária dopravného podniku operujúceho v tom meste. Tu sú umiestnené stojany s papiermi, na ktorých sú grafikony všetkých linkových aj mestských autobusov. Tieto papiere sú voľne k zobratiu. Po príchode do mesta sa tak človek jednoduchšie zorientuje.
Vo Växjö vychádza dokonca špeciálna edícia malých vreckových brožúrok pre študentov. Sú v nej grafikony všetkých autobusov, ktoré chodia z/do areálu školy a jeho blízkosti.

Tento systém "starania" sa nielen o turistov, ale aj o domácich obyvateľov sa mi veľmi páči. Počas svojho pobytu som si nevšimla, že by tieto služby niekto zneužíval a že by sa tieto letáky a brožúrky váľali po ulici. Verím, že aj u nás sa raz ľudia budú aj k veciam, ktoré sú zadarmo správať patričných spôsobom a nebudú ich ničiť a brať si ich, aj keď ich vlastne vôbec nepotrebujú.

Disclaimer: Picture is from this web site about Eksjö.
Ďalej...

2. 5. 2009

Výlet z kurzu švédčiny

Minulý týždeň sme absolvovali výlet určený pre študentov tretieho stupňa švédčiny pre zahraničných študentov. Ponuka zúčasniť sa prišla úplne nečakane. Ale stálo to za to.

Spočiatku sme o celej akcii mali len veľmi hmlisté informácie. Asi najviac všetkých zaujala informácia, že výlet je zadarmo :) Povedzme si pravdu, veď kto by nešiel, keď je to "zadara" :) Tak sme sa teda prihlásili. Primárnym cieľom akcie bola návšteva rodného domu Astrid Lindgren (pozn. Pippi Dlhá Pančucha, Emil z Lonnebergu).

Z campusu sme vyrážali o ôsmej ráno. Sprievodcov nám robili dve učiteľky švédskej literatúry a kultúry. Čakala nás dlhá cesta autobusom do mesta Vimmerby. V jeho časti sa nachádza múzeum Astrid Lindgren Näs. Po prvotných pokynoch sme boli uvedení do časti o živote tejto veľmi populárnej autorky. Nachádzajú sa tu naozaj pôsobivé exponáty. Zachytené sú dôležité momenty z autorkinho života a z času na čas je počuť buchot. Až keď sme sa dostali takmer na záver výstavy, objavili sme obrovskú drevenú škatuľu. Z nej sa ozýval buchot a rev. Pri škárach bolo upozornenie "sem sa nepozerajte". Opäť bolo jasné, že sa každý pozrie :) V škatuli bol uväznený drak z jednej z autorkiných kníh. Ihneď ako sa návštevník do dierky pozrel, na druhej strane sa objavilo zelené oko draka a hrozný rev. Také niečo som ešte v múzeu nezažila.

Nasledovala prehliadka rodného domu Astrid. Výklad bol veľmi pútavý a plný zaujímavostí z autorkinho detstva, ktoré ju neskôr inšpirovali pri písaní detských kníh. Potom nasledoval obed. V našom menu boli kuracie prsia na cibuľke, švédsky zemiakový šalát, šalát, kukurica a fazuľky s klíčkami. Každý si mohol nabrať koľko sa mu zažiadalo. Jedlo bolo vynikajúce. Samozrejmosťou boli nápoje.

Po výdatnom obede sme sa autobusom presunuli do dedinky, kde došlo k sfilmovaniu jedného z diel Astrid. Dedinku tvorilo niekoľko domov a otvorené priestranstvo s altánkom. Učiteľka nám nevedela povedať, koľko toho pre filmy zmenili, ale ubezpečila nás, že keby sme boli tie filmy videli, spoznali by sme to tam.

Ďalej naša cesta smerovala ku veľkým kameňom na brehu jazera. Bolo nám vysvetlené, že i keď kamenné platne boli vytvorené nedávno, boli inšpirované dobou Vikingov a sú v tvare ich známych lodí. Na jednotlivých platniach boli texty švédskych ľudových piesní. Pohľad to bol celkom zaujímavý. Hlavne to krásne okolie dotváralo príjemnú atmosféru.

Poslednou zástavkou na našom výlete bol jeden veľmi starý kostolík. Hneď po našom príchode nám učiteľka oznámila, že môžme pokojne navštíviť domček vedľa kostolíka, kde na nás čaká pohostenie (švédska fika = pauzička pri káve). K dispozícií bola káva, limonáda, suché koláčiky, ale aj bublanina z lesnými plodmi. Všetko vyzeralo výborne a chutilo ešte lepšie. Tu musím podotknúť, že počasie sa viac ako vydarilo a celý deň sa na nás z bezoblačnej oblohy usmievalo slniečko. Preto nám aj toto občerstvenie prišlo veľmi vhod.

Nasledovala prehliadka kostolíka. Rozprávala nám o ňom pani bývajúca v tom vedľajšom dome oblečená v miestnom kroji. Musím povedať, že o jeho histórii vedela skutočne veľmi veľa. Kostolíku z roku cca 1200 istý čas hrozilo aj zbúranie. Dlhé obdobie mieru znamenalo viac ľudí, ktorým už tento malý nestačil. Preto 30 rokov slúžil ako sýpka. Následne bol opäť prerobený na kostolík. Tentokrát sa však stal majetkom ľudí z oblasti, ktorí sa o neho doteraz s láskou starajú. Dodnes sa tu konajú svadby a iné pobožnosti. Po ukončení prehliadky interiéru sme spokojne nastúpili do nášho autobusu a tešili sa domov.

Na záver musím povedať, že i keď to bol veľmi vyčerpávajúci výlet, videli sme veľa zo švédskej kultúry a prírody. Som veľmi rada, že sme sa zúčastnili, a teda mali možnosť vidieť miesta, o ktorých sme doteraz ani len netušili.
Ďalej...

1. 5. 2009

Tändsticksmuseet - múzeum zápaliek

Návšteva tohto múzea bola mojím veľkým zážitkom z návštevy mesta Jönköping. Páčila sa mi nielen ochota personálu, ale aj príjemná atmosféra, ktorá sa týmto miestom niesla. O čom teda bola výroba a rozvoj zápalkového priemyslu?

Továreň na výrobu zápaliek v Jönköpingu má bohatú históriu. V tých časom boli zápalky potrebné v každej domácnosti, a preto sa továrni darilo. Zápalky sa vtedy dali zapáliť trením o akýkoľvek drsnejší povrch, čo nebolo práve najbezpečnejšie. Súčasťou výrobného procesu bolo aj použitie veľmi nebezpečného bieleho fosforu. Túto neodbornú časť práce vykonávali najmä deti do 14 rokov. Pracovali v otrasných podmienkach, bez ochranného odevu a rukavíc. Bezprostredný kontakt s touto chemickou látkou im po čase spôsoboval choroby (vypadanie zubov, opuchy tváre, hnisajúce rany) nie zriedka končiace smrťou.
Predaj týchto druhov zápaliek bol v roku 1901 zakázaný. Nielen pre následky výrobného procesu na malých zamestnancoch továrne, ale aj kvôli nie práve bezpečnému procesu zapaľovania. Bolo potrebné zmeniť dovtedajšie postupy a metódy. Bezpečnostné zápalky vynašiel v roku 1853 švédsky profesor chémie Gustav Erik Pasch. Jeden z bratov Lundström-ovcov (mladí vzdelanci pochádzajúci z Jönköpingu) jeho patent ešte vylepšil a následne sa stali veľkým hitom.

Významnú úlohu neskôr zohral rodák z Kalmaru - Ivar Kreuger. Podarilo sa mu spojiť niekoľko švédskych výrobcov zápaliek do Svenska Tändsticks AB Group, ktorej sa stal prezidentom. Táto spoločnosť sa stala najväčším producentom bezpečných zápaliek (= také, aké poznáme dnes) na svete. V časoch najväčšieho rozmachu spoločnosť kontrolovala takmer 70% svetového trhu so zápalkami. Ivak Kreuger však v roku 1932 v Paríži za záhadných okolností zomrel, čo viedlo ku krachu spoločností. Trvalo istý čas, kým sa výroba zápaliek spamätala.
Toto všetko a ešte oveľa viac sme sa dozvedeli z filmu, ktorý nám v tomto múzeu pustil ten milý pán, čo nám predal lístky. Povedal, že je dobré začať filmom a mal pravdu. Potom sa nám na jednotlivé exponáty, takmer všetky spomenuté vo filme, pozeralo inak. Už sme vedeli kontext. Na záver sme si kúpili ešte niekoľko balíčkou zápaliek s originálnou podtlačou prvých zápaliek označených "Made in Sweden".

Návšteva tohto múzea bola veľmi obohacujúcim zážitkom. Dozvedeli sme sa toľko zaujímavostí. Mám pocit, že na to malé drievko sa už nebudem pozerať ako predtým. Vždy si spomeniem na to, akú bohatú históriu má.
Ďalej...

Jönköping

Minúlý týzdeň sme uskutočnili ďalší z našich výletov. Navštívili sme mesto na južnom brehu jazera Vättern, Jönköping. Oplatilo sa? Čo všetko si netreba nechať ujsť?

Na začiatok, ako zvyčajne, pár geografických údajov. Mesto Jönköping má približne 125 100 obyvateľov. Polohou je síce vo vnútrozemí, ale blízkosť tak veľkého jazera akým je jazero Vättern, dáva tomuto miestu akýsi prímorský ráz. Túto atmosféru navodzuje aj dlhá piesočnatá pláž, ktorá sa ťahá pozdĺž celého južného pobrežia. Pobrežie lemuje aj niekoľko desiatok lavičiek a upravený chodník. Asi jedinou nevýhodou je stály vietor.

Hneď po príchode do mesta nás upútali vlajky na uliciach. Na všetkých uliciach v centre viseli medzi domami vlajky štátov európskej únie. Vytváralo to značne slávnostnú atmosféru. Ale čo naša slovenská zástava? Pomaly sme si začínali myslieť, že Slovensko z únie vystúpilo. Nie a nie nájsť našu vlajku. Naveľa naveľa sme jednu našli, ale v porovnaní s tým, koľkokrát sa opakovali vlajky iných štátov, je to bieda :(

Naša prehliadka mesta pokračovala ďalej. Centrum mesta je veľmi pekné. Okrem vysokej školy a tu nachádza hlavná ulica plná obchodov a niekoľko vedľajších uličiek plných zaujímavých domov. Nemalú časť mesta zaberá priemyselná zóna a staré haly továrne na výrobu zápaliek. A práve sem smerovali naše kroky. Po prezretí filmu, prehliadnutí exponátov a nákupe zápaliek, sme sa rozhodli ďalej prechádzať mestom. V neďalekom parku bolo množstvo narcisov. Je vidieť, že vo Švédsku sa o parky a miestne záhrady ľudia naozaj starajú. Všade je množstvo kvetov a stromčekov.

Našou poslednou zastávkou bolo múzeum rádií. V skutočnosti to boli dve veľké miestnosti plné starých rádií, televízorov, mikrofónov a tomu podobných zariadení. Medzi exponátmi som dokonca našla aj svoj súčasný mobilný telefón, ktorý podľa popisky bol prvým mobilným telefónom s farebným displejom od spoločnosti Nokia. Toto múzeum jednoznačne odporúčam staršej generácií, ktorá si ich bude pamätať z detských čias a určite aj fanúšikom starých elektronických zariadení.

Po tejto poslednej prehliadke sme už boli pripravení na cestu domov. Bol to veľmi zaujímavý deň v peknom meste. Pre mňa osobne bolo najzaujímavejšie múzeum zápaliek, ktoré odporúčam navštíviť každému, kto sa zatúla aj to týchto končín Švédska.
Ďalej...

Aj takto sa dá cestovať vo Švédsku

Švédska železničná spoločnosť nám opäť pripravila niekoľko prekvapení. Veď nič iné sa ani nedalo očakávať, keď sme sa rozhodli cestovať do 125 km vzdialeného Jönköpingu troma rôznymi vlakmi.

Z domu sme vyrážali niečo po ôsmej. Prvý vlak s názvom Kust till Kust (od pobrežia k pobrežiu) išiel niečo po deviatej. Veľmi priestranným a pohodlným vlakom sme sa viezli asi 15 minút. V Alveste sme po niekoľkých minútach prestúpili do vlaku typu X2000. Vlak síce dosahuje vysokú rýchlosť, ale treba povedať, že iba vo chvíľach, keď je v pohybe. Mali sme sa viesť približne 30 minút a môžem povedať, že sme viac stáli ako išli. Vlak pritom nemá v tomto úseku trasy ani jednu zástavku. Najviac nás zdržalo tajomné čakanie na zelenú, asi v tretine cesty. Už bolo jasné, že prestup na tretí vlak, ktorý sa mal konať o minútu nestihneme. Vtedy sa z reproduktorov ozvalo, že sú v kontakte s týmto tretím vlakom a že nás počká. Revízor niekoľkokrát zopakoval, že s prestupovaním nebude problém. V tejto chvíli som bola veľmi rada, že sme absolvovali naše kurzy švédčiny. Upozornenia vo vlaku nám už našťastie nerobia problém :) S niekoľko minútovým meškaním sme dorazili do Nässjö. Prestup do tretieho vlaku Regional tvoril prebeh na druhú stranu nástupišťa. Tak sme po 2 hodinkách a 2 prestupoch a meškaniach nakoniec dorazili do Jönköpingu.

Po výborne strávenom dni v tomto meste na brehu jazera Vättern, ktorému sa budem venovať v nasledujúcom príspevku sme zažili ešte lepšiu cestu domov.

Prvý vlak išiel pekne načas. Okolo piatej sme nastúpili a odviezli sa do Nässjö. Tesne pred príchodom do stanice nám revízor oznámil, že vlak, na ktorý máme prestúpiť, mešká. Najskôr sme rozumeli, že 15 minút. Pohľad na tabuľu ale ukázal, že tam stvrdneme ešte 50 minút. Našťastie bolo teplúčko a slnko svietilo priamo na nástupište. Po čase, keď sa meškanie predĺžilo o ďalších niekoľko minút, bolo celkom jasné, že ani tretí vlak nestihneme. Ešteže máme pozitívny prístup. Mierny zmätok nastal, keď sa na tabuli objavila informácia o ďalšom vlaku idúcom v našom smere a prichádzajúcom na naše nástupište niekoľko minút pred naším meškajúcim vlakom. Kancelária železníc už bola pre pokročilú hodinu zavretá, tak sme sa nemali ani koho spýtať. Našťastie sú tu na takéto situácie dobre pripravení. Niekoľko minút pred príchodom vlaku prišli na nástupište výrazne označení pracovníci železničnej spoločnosti a radili ľuďom, ako ďalej postupovať. Po takomto dohovore sme my dvaja skončili v tom skoršom vlaku. V Alveste sme naskočili na prvý vlak, ktorý išiel smerom do Växjö. Tam sme sa už po predchádzajúcej skúsenosti s lístkami nezaoberali.

Cestovali sme síce o hodinu dlhšie, ale nikam sme sa neponáhľali, takže to nebolo až také vážne. Tak a je jasné, že ani tu nefunguje všetko bezchybne a keď niekto provokuje, tak ako my, podarí sa mu nájsť nejakú tú chybičku :) Aj napriek tomu sa nám v jednotlivých vlakoch cestovalo veľmi pohodlne a ešte stále platí tvrdenie o čistote ich interiérov.
Ďalej...

25. 4. 2009

Voľby do študentskej únie

V mesiaci apríl sme sa zúčastnili volieb do študentskej únie. Kandidátov nominovalo niekoľko strán a študenti mali 3 dni na to, aby odovzdali svoj hlas. A čo tomu predchádzalo?

Na začiatku bola kampaň. Každá skupina použila letáky, ktoré sme si potom našli v schránkach. Niektoré apelovali len na domácich študentov, niektoré si dali tú námahu svoj volebný program preložiť do angličtiny, aby sa do volebného procesu mohlo zapojiť aj niekoľko stoviek zahraničných študentov. Na školský mail nám tiež chodili upozornenia, aby sme nezabudli ísť voliť. Kompetentní si dali tú námahu a poslali nám anglické návody, ako odovzdať hlas. Nechýbali správy o tom, aké sú kompetencie tých čo volíme. Čo všetko môžu zmeniť, a aké dôležité je ich postavenie pri zastupovaní študentov.

Celkove kandidovalo 7 strán. Každá predstavila svojich členov a program. Niektoré už mali možnosť prezentovať sa doposiaľ dosiahnutými výsledkami.

Voliť bolo možné dvoma spôsobmi, osobne alebo elektronicky. Osobný spôsob je aj nám dobre známy z našej domovskej univerzity. Po legitimácií vám bude umožnené odovzdať hlas. Elektronická verzia mňa osobne veľmi potešila. Pre účel volieb bola vytvorená samostatná stránka. Po zadaní mena a hesla zo študentskej karty, bolo možné odovzdať svoj hlas strane alebo jednotlivcovi. Takto pohodlný spôsob voľby uvítalo viacero študentov.

Spojením elektronického a osobného spôsobu hlasovania sa urýchlilo spracovanie výsledkov, ktoré boli už deň po ukončení hlasovania.

O tejto udalosti som sa rozhodla napísať hlavne preto, lebo si myslím, že aj u nás doma, by bolo vhodnejšie študentov viac zatiahnuť do týchto aktivít. U nás sa voľby nikdy špeciálne nepropagovali. Nikto nám neponúkal letáky a nevravel o tom, čo sa mu už podarilo v škole presadiť, čo už pre nás vybojoval. To je podľa mňa chyba. Keby sa táto problematika dostala medzi ľudí a boli by prezentované aj výsledky, ako tu, možno by nekandidovali stále tí istí a časom by ich vymenili iní ľudia s novými nápadmi.
Ďalej...

21. 4. 2009

Stockholm alebo čo (ne)musíte vidieť 2.časť

No a pokračujeme v prehliadke mesta a múzeí. Ostalo nám ešte dosť času a treba ho využiť. A čo chceme ešte navštíviť?

NOBELMUSEET - Tak úprimne povedané toto múzeum bolo pre mňa najväčším sklamaním. Okrem vystaveného závetu vynálezcu a niekoľkých jeho osobných vecí, expozíciu tvorí len niekoľko panelov so zaujímavosťami zo života laureátov alebo držiteľov Nobelovej ceny. Nebolo sa na čo pozerať, bolo treba "len" čítať, čo považujem pre takéto múzeum za nedostatočné.

POSTMUSEUM - Múzeum zobrazuje cestu listu od odosielateľa k príjemcovi a vývoj v oblasti doručovania. Je tu vystavených niekoľko poštových vozidiel. Zaujímavá bola aj názorná ukážka množstva osobnej pošty, reklám a iných doručených materiálov v našich schránkach. Súčasťou sú aj zaujímavosti, ktoré sa ľudia pokúšali poslať. Druhá časť sa venuje výrobe poštových známok a výstave historických aj súčasných poštových známok.

SKANSEN & AKVARIET - Ako najstaršie múzeum pod holým nebom na svete by sa skôr dalo hovoriť o meste v meste, ako o múzeu. Na jednom z ostrovov mesta sa rozkladá dedinka, ktorá počas leta ožíva ľuďmi v dobovom oblečení, majstrami a tradičnými trhmi. Súčasťou Skanzenu je aj malá ZOO, kde možno nájsť zvieratá typické pre Škandináviu. V časti Akvariet je okrem hadov, rýb aj niekoľko zaujímavých druhov opíc a veveričiek.

SKATTKAMMAREN - Asi najstráženejším múzeom v meste a možno aj v celej krajine je múzeum kráľovských klenotov. Nachádza sa v podzemnej časti Kunliga Slottet. V dvoch miestnostiach sa za veľkými trezorovými dverami niekoľkokrát do týždňa na dve hodinky naskytne návštevníkov úžasný pohľad. Vystavené sú nielen súčasné korunovačné klenoty, meč štátu Gustava Vasa, ale aj kľúč od mesta.

SPÅRVÄGSMUSEET - V tomto múzeu nájdete zaparkovaných niekoľko autobusov, trolejbusov, električiek a dokonca aj metro. Zobrazuje vývoj dopravy v meste a návštevník na vlastné oči vidí, ako sa vyzerali dopravné prostriedky, ktoré využívali naši starí a prastarí rodičia.

TEKNISKA MUSEET - Typické múzeum potlač, potiahni a niečo sa určite pohne alebo zadymí. Názorné ukážky sú viac ako tisíc slov. Tak sme konečne pochopili fungovanie niektorých zariadení nielen z minulosti, ale aj súčasnosti. Múzeum je vo veľkom navštevované hlavne detskými návštevníkmi, čo však nemá slúžiť ako výstraha :).

VASAMUSEET - Šok pri vstupe do tohto múzea dostane asi každý kto nečakal, že sa ocitne zoči voči obrovskej plachetnici. Centrom výstavy je 69 metrov dlhá vojenská loď kráľa Gustava Vasa, ktorá sa kvôli konštrukčnej chybe po niekoľkých stovkách metrov plavby v roku 1628 potopila. Vďaka vlastnostiam mora sa zachovalo 95% lode a po 333 rokoch bola loď vyzdvihnutá na hladinu a dopravená na toto miesto. Odvtedy, čo kráľ Carl XVI Gustaf dňa 15.6.1990 múzeum otvoril, navštívilo ho neuveriteľných 16 miliónov návštevníkov.

Záverom dodám, že ÁNO tu všade sme boli a ešte viac sme toho videli "len" zvonka. Stockholm je mesto, kde si svoje obľúbené miesto nájde každý. Nezáleží na veku a ani na oblasti záujmu. Šťastnú cestu :)
Ďalej...

Stockholm alebo čo (ne)musíte vidieť 1.časť

Ako som už spomínala na spoznávanie tohto krásneho mesta, sme mali asi 4 dni. Chceli sme ich využiť naplno, preto aj kúpa Stockholm Card a starostlivé zosúladenie otváracích hodín jednotlivých múzeí. A ako sa nám to podarilo?

Úvodom by som chcela pripomenúť, že aj v tomto meste platí, že v pondelok je zatvorená väčšina múzeí. V informačnom centre nám však hneď ponúkli zoznam tých, ktoré aj v pondelok nájdete otvorené. Spoločne so Stockholm Card sme dostali takmer 200 stranovú brožúrku s popisom a ďalšími informáciami k múzeám, čo sú v cene karty. V brožúre je aj podrobná mapka mesta a mapa metra. Tak a spoznávanie sa môže začať...

KAKNÄSTORNET - Televízna veža nie je síce veľmi v centre, ale výlet na ňu sa oplatí. Pri dobrom počasí vás obdaruje krásnym výhľadom ďaleko za hranice centra mesta. Na rozhľadňu sa pohodlne odveziete výťahom a výhľad si môžete vychutnať aj pri šálke kávy v miestnej kaviarni.

KUNLIGA MYNTKABINETTET - Múzeum histórie aj súčasného vývoja nielen švédskej meny (Svensk Krona). Múzeum mapuje vznik a zmenu vzhľadu peňazí. Nachádza sa tu aj najťažšia minca (19 kg) a najstaršia bankovka na svete.

KUNLIGA SLOTTET - Nie je síce sídlom kráľovskej rodiny, akoby sa mohlo podľa názvu zdať. Sídli tu však veľa úradov, ktoré sa starajú o chod krajiny. V zámku je sprístupnených niekoľko siení vrátane korunovačnej sály a izieb dávnejšie obývaných príbuznými kráľa.

LIVRUSTKAMMAREN - V tomto múzeu je mapovaná história rytierov a výzbroje počas kraľovania jednotlivých kráľovských rodov. V podzemnej časti múzea je nemenej zaujímavá výstava kočov a kráľovských saní z kráľovského dvora.

MODERNA MUSEET - Múzeum moderného umenia prezentuje hneď niekoľko zaujímavých expozícií. Veľmi pútavou je výstava fotografií. Od tých najmenších až po veľkoplošné. Všetky zachytávajú zaujímavé a pútavé situácie a určite si vyžadovali obrovskú trpezlivosť ich tvorcu.

MUSEUM TRE KRONOR - Toto múzeum zachytáva históriu Kunliga Slottet. Na jeho mieste bol pôvodne postavený hrad Tre Kronor (Tri koruny). Tento bol v roku 1697 pri obrovskom požiari úplne zničený. Na jeho mieste bol postavený súčasný štvorcový Kunliga Slottet. Súčasťou prehliadky sú aj zachované základy vtedajšieho hradu.

NATIONALMUSEUM - V tomto múzeu sú vystavené obrazy od známych i menej známych výtvarníkov. Ďalej sa tu nachádza aj výstava švédskeho designu nábytku a iných doplnkov do domácnosti.

NATURHISTORISKA RIKSMUSEET & COSMONOVA - Hlavným dôvodom návštevy tohto múzea je Cosmonova. Jediné 3D kino vo Švédsku. Premietajú sa nielen IMAX 3D filmy, ale tvar premietacej sály umožňuje jej využitie aj na účely planetária (premietania dokumentov o spoznávaní vesmíru). Kto nezažil La Geode v Paríži, tak silne odporúčam. Je to krása a zážitok na celý život. Zvyšok múzea sa zaoberá vývojom živočíšnych druhov vrátane človeka na území Škandinávie. Za pozretie stojí aj obria kostra veľryby.
Ďalej...

17. 4. 2009

Doprava v Stockholme

Pri spoznávaní mesta je dôležité zistiť si možnosti, ktoré nám ponúka tzv. mestská hromadná doprava. Ak má človek tak ako my, obmedzený počet dní na spoznávanie mesta, je táto vedomosť kľúčová. A čo je možné očakávať?

No veru dalo by sa povedať, že len to najlepšie. Aspoň naše skúsenosti sú len tie najlepšie. Ako asi ako o všetkom vo Švédsku sa všetky potrebné informácie dozviete z internetovej stránky Stockholms län.

Nosnou dopravou v meste je metro (tunnelbana). Rozhodnutie postaviť metro vyvstalo už v roku 1941, prvá časť bola sprevádzkovaná o 9 rokov neskôr. V súčasnosti má metro 100 staníc, z čoho 52 je nad povrchom. Frekvencia je od 2 do 8 minút. Záleží od konkrétnej zastávky. Samotné stanice metra, ako aj jednotlivé vozne, vyzerajú výborne. Všade čistota a všimla som si, že po príchode metra na konečnú, prejde metro upratovač s vozíkom a vyzbiera prípadné odpadky po niektorých nedisciplinovaných turistoch. Fakt, že metro ide často po povrchu, prispieva k pocitu bezpečia. Cesta je príjemnejšie ako hlboko pod zemou.

Metro má tri hlavné linky vedúce krížom krážom cez mesto. Rozlíšené sú modrou, zelenou a červenou farbou. Orientácia na staniciach je veľmi jednoduchá. V porovnaní napríklad s Parížom boli na tabuliach uvedené aj iné ako cieľové stanice, čo naozaj pomohlo. Stanice sú samo osebe veľmi zaujímavé. Každú stanicu navrhoval nejaký iný umelec. Štýl staníc sa mení s časom a maľby na stenách sú potešením a zaujímavou ukážkou umenia. Mne osobne sa to veľmi páčilo.

Ďalším spôsobom dopravy je autobus. Električiek na aké sme v mestách ako Viedeň, či Bratislava zvyknutí tu je naozaj len pár. Autobusy pokrývajú všetky tie miesta, kam sa metrom nedostanete. Samozrejmosťou sú zástavky na staniciach metra, čím je zabezpečené prepojenie týchto dvoch dopravných riešení. Podobne ako v metre je aj v autobuse čisto. Autobusy sú farebne rozlíšené na modré a červené.

Čo sa týka ceny dopravy, k tejto otázke sa neviem veľmi kvalifikovane vyjadriť. Bežne je cena okolo 2-2,3 EUR za 1,5 alebo 2 hodinový prestupný lístok. Ceny je najlepšie pozrieť v aktuálnom cenníku :) My sme si hneď po príchode kúpili Stockholm Card. Cena karty s platnosťou 72 hodín je 595 SEK = cca 55 EUR. V cene karty je doprava po meste aj vstup do niekoľko desiatok múzeí v Stockholme. Pre porovnanie doprava by nás bola stála asi polovicu ceny tejto karty. Takže ak to niekto s tým spoznávaním myslí naozaj vážne, Stockholm Card je naozaj výhodná a pohodlná voľba.
Ďalej...

Ako do Stockholmu

Stockholm je hlavné mesto Švédskeho kráľovstva. Mesto bolo založené v roku 1252 na jednom ostrove, ktorý je dnes známy pod menom Gamla Stan (Old Town = Staré mesto). V súčasnosti je mestské centrum tvorené 14 ostrovmi spojenými 57 mostmi. V meste a jeho predmestiach žije 20% všetkých obyvateľov Švédskeho kráľovstva.

A aby sme to všetko videli na vlastné oči, rozhodli sme sa cestovať práve sem. A ako to začalo?

Najprv bolo nutné nájsť vhodný spôsob dopravy. Veľa ľudí do Stockholmu cestuje lietadlom. V okolí mesta je hneď niekoľko medzinárodných letísk. Medzi inými spomeniem letisko Arlanda, Skavsta a Bromma. My sme sa však chceli povoziť tu veľmi obľúbeným vlakom. Ako som už asi spomínala vo Švédsku je úžasná sieť železničnej dopravy. Vlakom je možné dostať sa takmer všade. My sme sa rozhodli pre rýchlovlak X2000. Vlak počas cesty dosahuje rýchlosť okolo 170 km za hodinu. Vďaka tomu a len niekoľkým zastaveniam počas celej cesty, sme sa do 450 km vzdialeného Stockholmu dostali za neuveriteľné 3 hodiny. Ale čo ubytovanie?

Ďalšiu časť našich príprav tvoril výber ubytovania. V Stockholme je na výber veľké množstvo hotelov a hostelov rôznych cenových kategórií. Všetko záleží na tom, koľko na to chce človek dať peňazí. Hostely ponúkajú niekoľko druhov izieb. Od tých, čo majú sociálne zariadenie na chodbe, až po tie, čo ho majú na izbe. V tom druhom prípade sa cena hostela vyrovnáva cene lacnejších hotelov. Hostelové izby sú väčšinou malé miestnosti v vyklápacími posteľami, vhodné skutočne len na prespatie.

Jedným z problémov v Stockholme, ako aj v celom Švédsku je riziko nie práve slnečného počasia. Samozrejme, že záleží na ročnom období, ale vzhľadom na polohu tohto mesta, je prevažne veterno a dosť daždivo. A keďže my sme sa rozhodli cestovať na konci marca, kedy je priemerná teplota v meste okolo 3 stupňov Celzia a prší každý tretí deň, rozhodli sme sa nájsť si radšej hotel.

Hotelov je v meste neúrekom a sú medzi nimi veľké cenové rozdiely. Budúcim cestovateľom by som odporučila hľadať hotel na okraji mesta. Doprava v meste je spoľahlivá a hotely, ktorú sú ďalej príjemne prekvapia prijateľnejšou cenou. My sme si vybrali Scandic Alvik. S reťazcom hotelov Scandic máme skúsenosť z Göteborgu, takže už sme šli akoby na istotu. Hotel sme mali na tri noci s cenou cca 80 EUR na noc/dvojka izba s kúpeľnou. V cene boli aj raňajky. Ako sme očakávali raňajky boli na podobnej kráľovskej úrovni, ako v Göteborgu. Keď už sme mali aj túto fázu za sebou spoznávanie sa mohlo začať :)
Ďalej...

2. 2. 2009

Tí druhí

Pri študijných pobytoch v zahraničí je úplnou samozrejmosťou prísť do kontaktu s inými zahraničnými študentami. A ani my sme neboli žiadna výnimka. Na Växjö University každoročne prichádza študovať mnoho študentov z celého sveta.

Niektoré skupiny študentov sú však podľa môjho názoru zaujímavejšie, ako tie ostatné. Práve im by som chcela venovať tento článok. Medzi dve úplne výrazne odlišné skupiny študentov patria študenti z Číny a študenti z Pakistanu. Možno si poviete, že čo už len také šokujúce je na týchto dvoch skupinách. Moje pozorovanie tiež trvalo niekoľko týždňov a bolo potrebné mať zapísaný predmet, kde bola väčšina ľudí práve z týchto skupín.

Študenti z Pakistanu resp. muži, pretože som doteraz nemala možnosť stretnúť žiadne dievča z tejto krajiny, si vždy pri stretnutí podávajú ruku. Gesto podania ruky sprevádza potľapkanie a pozdrav. Tento "obrad" veľmi nezapadá do školských lavíc a skôr pripomína stretnutie finančníkov na golfe. Po tom, ako som mala možnosť spolupracovať s dvojicou študentov na tímovom projekte, by som usúdila, že sú skôr zvyknutí riešiť veci medzi mužmi. Buď sa žien boja a majú pred nimi rešpekt, alebo ich nepovažujú za dosť dobré. Odpoveď na túto dilemu som zatiaľ nenašla.

Po čase sledovania tejto skupiny som spozorovala, pre mužov nezvyčajné správanie. Muži sa k sebe správajú veľmi priateľsky, často sa potľapkávajú a dotýkajú sa jeden druhého. Chichocú sa a šepkajú si medzi sebou. V kultúre našej krajiny je toto správanie skôr akceptované u žien. Muži sú zdržanlivejší a už vôbec nedochádza k dotykom rúk a tváre. Vo mne osobne muži z tejto krajiny budia rešpekt. Práve pre ich zvláštne správanie nie je možné predpovedať, ako by sa správali vo vypätej situácii.

Skupina študentov z Číny má len jednu, pre mňa nepochopiteľnú, vlastnosť. V súčasnej dobe sa ortuť teplomera pohybuje okolo nuly. Títo študenti však bez ohľadu na to, že sedia počas celej prednášky v normálne vykúrenej miestnosti školy, zostávajú vo svojich páperových bundách. Je to zvláštne sedieť v tričku a vedľa niekto v bunde určenej tak na -30 stupňov Celzia.

Všetky tieto pozorovania sa uskutočnili počas prednášok na našej škole. Nedá sa generalizovať správanie ani jednej zo spomínaných skupín. Z môjho pohľadu je to možné považovať minimálne za nezvyčajné správanie, v porovnaní s tým, čo poznáme z domu.
Ďalej...