Švédska železničná spoločnosť nám opäť pripravila niekoľko prekvapení. Veď nič iné sa ani nedalo očakávať, keď sme sa rozhodli cestovať do 125 km vzdialeného Jönköpingu troma rôznymi vlakmi.
Z domu sme vyrážali niečo po ôsmej. Prvý vlak s názvom Kust till Kust (od pobrežia k pobrežiu) išiel niečo po deviatej. Veľmi priestranným a pohodlným vlakom sme sa viezli asi 15 minút. V Alveste sme po niekoľkých minútach prestúpili do vlaku typu X2000. Vlak síce dosahuje vysokú rýchlosť, ale treba povedať, že iba vo chvíľach, keď je v pohybe. Mali sme sa viesť približne 30 minút a môžem povedať, že sme viac stáli ako išli. Vlak pritom nemá v tomto úseku trasy ani jednu zástavku. Najviac nás zdržalo tajomné čakanie na zelenú, asi v tretine cesty. Už bolo jasné, že prestup na tretí vlak, ktorý sa mal konať o minútu nestihneme. Vtedy sa z reproduktorov ozvalo, že sú v kontakte s týmto tretím vlakom a že nás počká. Revízor niekoľkokrát zopakoval, že s prestupovaním nebude problém. V tejto chvíli som bola veľmi rada, že sme absolvovali naše kurzy švédčiny. Upozornenia vo vlaku nám už našťastie nerobia problém :) S niekoľko minútovým meškaním sme dorazili do Nässjö. Prestup do tretieho vlaku Regional tvoril prebeh na druhú stranu nástupišťa. Tak sme po 2 hodinkách a 2 prestupoch a meškaniach nakoniec dorazili do Jönköpingu.
Po výborne strávenom dni v tomto meste na brehu jazera Vättern, ktorému sa budem venovať v nasledujúcom príspevku sme zažili ešte lepšiu cestu domov.
Prvý vlak išiel pekne načas. Okolo piatej sme nastúpili a odviezli sa do Nässjö. Tesne pred príchodom do stanice nám revízor oznámil, že vlak, na ktorý máme prestúpiť, mešká. Najskôr sme rozumeli, že 15 minút. Pohľad na tabuľu ale ukázal, že tam stvrdneme ešte 50 minút. Našťastie bolo teplúčko a slnko svietilo priamo na nástupište. Po čase, keď sa meškanie predĺžilo o ďalších niekoľko minút, bolo celkom jasné, že ani tretí vlak nestihneme. Ešteže máme pozitívny prístup. Mierny zmätok nastal, keď sa na tabuli objavila informácia o ďalšom vlaku idúcom v našom smere a prichádzajúcom na naše nástupište niekoľko minút pred naším meškajúcim vlakom. Kancelária železníc už bola pre pokročilú hodinu zavretá, tak sme sa nemali ani koho spýtať. Našťastie sú tu na takéto situácie dobre pripravení. Niekoľko minút pred príchodom vlaku prišli na nástupište výrazne označení pracovníci železničnej spoločnosti a radili ľuďom, ako ďalej postupovať. Po takomto dohovore sme my dvaja skončili v tom skoršom vlaku. V Alveste sme naskočili na prvý vlak, ktorý išiel smerom do Växjö. Tam sme sa už po predchádzajúcej skúsenosti s lístkami nezaoberali.
Cestovali sme síce o hodinu dlhšie, ale nikam sme sa neponáhľali, takže to nebolo až také vážne. Tak a je jasné, že ani tu nefunguje všetko bezchybne a keď niekto provokuje, tak ako my, podarí sa mu nájsť nejakú tú chybičku :) Aj napriek tomu sa nám v jednotlivých vlakoch cestovalo veľmi pohodlne a ešte stále platí tvrdenie o čistote ich interiérov.
Z domu sme vyrážali niečo po ôsmej. Prvý vlak s názvom Kust till Kust (od pobrežia k pobrežiu) išiel niečo po deviatej. Veľmi priestranným a pohodlným vlakom sme sa viezli asi 15 minút. V Alveste sme po niekoľkých minútach prestúpili do vlaku typu X2000. Vlak síce dosahuje vysokú rýchlosť, ale treba povedať, že iba vo chvíľach, keď je v pohybe. Mali sme sa viesť približne 30 minút a môžem povedať, že sme viac stáli ako išli. Vlak pritom nemá v tomto úseku trasy ani jednu zástavku. Najviac nás zdržalo tajomné čakanie na zelenú, asi v tretine cesty. Už bolo jasné, že prestup na tretí vlak, ktorý sa mal konať o minútu nestihneme. Vtedy sa z reproduktorov ozvalo, že sú v kontakte s týmto tretím vlakom a že nás počká. Revízor niekoľkokrát zopakoval, že s prestupovaním nebude problém. V tejto chvíli som bola veľmi rada, že sme absolvovali naše kurzy švédčiny. Upozornenia vo vlaku nám už našťastie nerobia problém :) S niekoľko minútovým meškaním sme dorazili do Nässjö. Prestup do tretieho vlaku Regional tvoril prebeh na druhú stranu nástupišťa. Tak sme po 2 hodinkách a 2 prestupoch a meškaniach nakoniec dorazili do Jönköpingu.
Po výborne strávenom dni v tomto meste na brehu jazera Vättern, ktorému sa budem venovať v nasledujúcom príspevku sme zažili ešte lepšiu cestu domov.
Prvý vlak išiel pekne načas. Okolo piatej sme nastúpili a odviezli sa do Nässjö. Tesne pred príchodom do stanice nám revízor oznámil, že vlak, na ktorý máme prestúpiť, mešká. Najskôr sme rozumeli, že 15 minút. Pohľad na tabuľu ale ukázal, že tam stvrdneme ešte 50 minút. Našťastie bolo teplúčko a slnko svietilo priamo na nástupište. Po čase, keď sa meškanie predĺžilo o ďalších niekoľko minút, bolo celkom jasné, že ani tretí vlak nestihneme. Ešteže máme pozitívny prístup. Mierny zmätok nastal, keď sa na tabuli objavila informácia o ďalšom vlaku idúcom v našom smere a prichádzajúcom na naše nástupište niekoľko minút pred naším meškajúcim vlakom. Kancelária železníc už bola pre pokročilú hodinu zavretá, tak sme sa nemali ani koho spýtať. Našťastie sú tu na takéto situácie dobre pripravení. Niekoľko minút pred príchodom vlaku prišli na nástupište výrazne označení pracovníci železničnej spoločnosti a radili ľuďom, ako ďalej postupovať. Po takomto dohovore sme my dvaja skončili v tom skoršom vlaku. V Alveste sme naskočili na prvý vlak, ktorý išiel smerom do Växjö. Tam sme sa už po predchádzajúcej skúsenosti s lístkami nezaoberali.
Cestovali sme síce o hodinu dlhšie, ale nikam sme sa neponáhľali, takže to nebolo až také vážne. Tak a je jasné, že ani tu nefunguje všetko bezchybne a keď niekto provokuje, tak ako my, podarí sa mu nájsť nejakú tú chybičku :) Aj napriek tomu sa nám v jednotlivých vlakoch cestovalo veľmi pohodlne a ešte stále platí tvrdenie o čistote ich interiérov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára