Po príchode na izbu nás potešila prítomnosť kuchyne, kúpeľne, dvoch postelí, stolíkov a okien. Po bližšom rozhliadnutí sa nás čakal šok.
Podlaha bola taká zaprášená, že som ju musela, ešte v ten večer utrieť, lebo by sme si nemali kam veci zložiť. V skriniach boli veci po predchádzajúcich ľuďoch, ako nejaké zaprášené šľapky a podobne. Jedna igelitka sa hneď stala odpadkovým košom a ešte vo večer nášho príchodu sme rušili niekoľko matracov a premiestňovali časti nábytku.
V ten istý večer prišla na rad kúpeľňa. Tam sme na tom neboli o nič lepšie. Tú som tiež musela hneď utrieť. Porušiť staré uteráky, čo tam niekto nechal visieť. Záves na sprche, ktorá tvorí len virtuálnu časť miestnosti som chcela tiež vyhodiť, ale bez neho bude pri každom sprchovaní kúpeľňa plná vody.
Čerešničkou na torte bola kuchyňa, ktorá musela prísť na rad hneď, keď sa ozval hlad. Musela som všetko vybrať a nanovo umyť. Najväčší hrniec má objem
4 decilitre a jednu panvicu som hneď vyhodila a jednu som nechala, že si možno spravíme v nej volské oká, keďže praženica by sa na ňu asi nevošla.
Keďže som už tušila, že chladnička na tom bude asi najhoršie, jej čistenie som si ponechala na prvý nákup potravín. Neskôr už nebolo úniku a museli sme sa pustiť aj do tej. No a chladnička, tak by som povedala, že keby to bola na Slovensku, tak idem do obchodu kúpiť si novú a túto by som darovala niekomu, komu sa to chce čistiť. Neviem, čo sa jej stalo, ale mala zelené poličky a celkove na tom bola dosť zle.
No tak sme to všetko nejako spoločnými silami upratali. Psychika polovičky nášho páru naučenej doma na sterilnú čistotu a neustále upratovanie to mala ťažké a niekoľkokrát a neubránila slzám. No čo už keď má niekto takú výchovu ;).
Podlaha bola taká zaprášená, že som ju musela, ešte v ten večer utrieť, lebo by sme si nemali kam veci zložiť. V skriniach boli veci po predchádzajúcich ľuďoch, ako nejaké zaprášené šľapky a podobne. Jedna igelitka sa hneď stala odpadkovým košom a ešte vo večer nášho príchodu sme rušili niekoľko matracov a premiestňovali časti nábytku.
V ten istý večer prišla na rad kúpeľňa. Tam sme na tom neboli o nič lepšie. Tú som tiež musela hneď utrieť. Porušiť staré uteráky, čo tam niekto nechal visieť. Záves na sprche, ktorá tvorí len virtuálnu časť miestnosti som chcela tiež vyhodiť, ale bez neho bude pri každom sprchovaní kúpeľňa plná vody.
Čerešničkou na torte bola kuchyňa, ktorá musela prísť na rad hneď, keď sa ozval hlad. Musela som všetko vybrať a nanovo umyť. Najväčší hrniec má objem
4 decilitre a jednu panvicu som hneď vyhodila a jednu som nechala, že si možno spravíme v nej volské oká, keďže praženica by sa na ňu asi nevošla.Keďže som už tušila, že chladnička na tom bude asi najhoršie, jej čistenie som si ponechala na prvý nákup potravín. Neskôr už nebolo úniku a museli sme sa pustiť aj do tej. No a chladnička, tak by som povedala, že keby to bola na Slovensku, tak idem do obchodu kúpiť si novú a túto by som darovala niekomu, komu sa to chce čistiť. Neviem, čo sa jej stalo, ale mala zelené poličky a celkove na tom bola dosť zle.
No tak sme to všetko nejako spoločnými silami upratali. Psychika polovičky nášho páru naučenej doma na sterilnú čistotu a neustále upratovanie to mala ťažké a niekoľkokrát a neubránila slzám. No čo už keď má niekto takú výchovu ;).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára