Píšem o jednom konkrétnom mieste - mestečku Växjö. Náhodou som ho našla v južnom Švédsku a pre svoju polohu - severne od Slovenska :), som si ho vybrala pre svoj ročný pobyt. Má asi 70 000 obyvateľov. Tento počet sa z roka na rok zvyšuje aj vďaka univerzite, ktorú z roka na rok navštevuje stále viac študentov z celého sveta. Jedným z nich som aj ja.
Pred pár rokmi by som si nemyslela, že skončím niekde tu, ale ďakujem všetkému, čo ma sem nasmerovalo, že som skončila práve tu. Toto miesto je neuveriteľné. I keď by som mala začať asi pekne od začiatku.
Do Växjö sa človek dostane niekoľkými spôsobmi. Vlakom, lietadlom, autom, peši... Všetko záleží na tom odkiaľ sa ide. Slovensko je na cestu inak ako lietadlom len pre silné žalúdky, tak poslúžilo lietadlo do Kodane a odtiaľ vlak až sem. Príjemná cesta to bola, ubiehala plynule všetko bolo ok. Až keď sme sa blížili ku Kodani stratili sme výhľad. Pár sekúnd pred pristátím more a more a už som chcela vravieť tým ľuďom okolo, že veď pristaneme v mori, keď v poslednej chvíli sme pristáli na pevnine. Kde sa vzala tu sa vzala zamračená Kodaň.
Čakanie na vlak ubieha pri bufetoch s rýchlym občerstvením. Potom už len stresy na nástupišti, či nastúpime do správneho vozňa. Vlak sa rúti do stanice. Náš pohľad prechádza po vagónoch. Sme pripravený utekať s 30 kg-vými kuframi kam bude treba. Nakoniec zbadáme 14, super, bežíme ako o život. Keď nastúpime dvere sa zatvárajú a my hľadáme rezervované miesta. Sedíme.
Dokázali sme to. Už len aby sme vystúpili na správnej stanici a sme skoro tam. Cestujeme cez Oresundský most. Vidieť len hmlu a sem tam zazrieme nejaké to more a lode :). Oznamy vo švedskom jazyku sú nám "veľmi" nápomocné. Týmto by sme sa chceli poďakovať tomu vynálezcovi tých info tabuliek nad dverami. V Malmo už po anglicky zahlásia, že časť vlaku sa odpája a nepokračuje ďalej. Ešte posledná kontrola, či sedíme správne. Zrazu šramot a je z nás lokomotíva. Rozbiehame sa presne tým smerom odkiaľ sme prišli. Tento postup sa opakuje ešte na jednej zo staníc. Takto kompletne strácame orientáciu, ktorým smerom vlastne ideme a kde je sever :).
Konečne vystupujeme vo Växjö. Spolu s nami vystúpilo z vlaku ešte asi 10 študentov. Na naše veľké potešenie nás tam čakala partička Växjö Universitet študentov. A tí nás odviezli do školy. Tam sme dostali klúče od ubytka, balíček pre najhladnejších a nejaké tie pokyny. Bol to naozaj vyčerpávajúci deň.
Pred pár rokmi by som si nemyslela, že skončím niekde tu, ale ďakujem všetkému, čo ma sem nasmerovalo, že som skončila práve tu. Toto miesto je neuveriteľné. I keď by som mala začať asi pekne od začiatku.
Do Växjö sa človek dostane niekoľkými spôsobmi. Vlakom, lietadlom, autom, peši... Všetko záleží na tom odkiaľ sa ide. Slovensko je na cestu inak ako lietadlom len pre silné žalúdky, tak poslúžilo lietadlo do Kodane a odtiaľ vlak až sem. Príjemná cesta to bola, ubiehala plynule všetko bolo ok. Až keď sme sa blížili ku Kodani stratili sme výhľad. Pár sekúnd pred pristátím more a more a už som chcela vravieť tým ľuďom okolo, že veď pristaneme v mori, keď v poslednej chvíli sme pristáli na pevnine. Kde sa vzala tu sa vzala zamračená Kodaň.
Čakanie na vlak ubieha pri bufetoch s rýchlym občerstvením. Potom už len stresy na nástupišti, či nastúpime do správneho vozňa. Vlak sa rúti do stanice. Náš pohľad prechádza po vagónoch. Sme pripravený utekať s 30 kg-vými kuframi kam bude treba. Nakoniec zbadáme 14, super, bežíme ako o život. Keď nastúpime dvere sa zatvárajú a my hľadáme rezervované miesta. Sedíme.
Dokázali sme to. Už len aby sme vystúpili na správnej stanici a sme skoro tam. Cestujeme cez Oresundský most. Vidieť len hmlu a sem tam zazrieme nejaké to more a lode :). Oznamy vo švedskom jazyku sú nám "veľmi" nápomocné. Týmto by sme sa chceli poďakovať tomu vynálezcovi tých info tabuliek nad dverami. V Malmo už po anglicky zahlásia, že časť vlaku sa odpája a nepokračuje ďalej. Ešte posledná kontrola, či sedíme správne. Zrazu šramot a je z nás lokomotíva. Rozbiehame sa presne tým smerom odkiaľ sme prišli. Tento postup sa opakuje ešte na jednej zo staníc. Takto kompletne strácame orientáciu, ktorým smerom vlastne ideme a kde je sever :).
Konečne vystupujeme vo Växjö. Spolu s nami vystúpilo z vlaku ešte asi 10 študentov. Na naše veľké potešenie nás tam čakala partička Växjö Universitet študentov. A tí nás odviezli do školy. Tam sme dostali klúče od ubytka, balíček pre najhladnejších a nejaké tie pokyny. Bol to naozaj vyčerpávajúci deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára